28. Vianočný bál

datum: Pátek 04 září 2015
v kategorii: RODINA jako žádná jiná > AFLNO Kapitoly 21 - 30
komentáře: 1
nehodnoceno -
Preklad: Jimmi
Beta-read: zelaa001

 ---------------------------------------------------

Kapitola dvadsiata ôsma

Vianočný bál

---------------------------------------------------

 

"Ehm... to je zatiaľ dosť vysoko," povedal Harry, keď sa vznášal nad ihriskom.

Ron prikývol. "Naposledy som dospel k názoru, že polovica tvojho problému je v tom, že nad tým príliš veľa premýšľaš. Takže som priniesol niečo, čo ťa rozptýli. Chytaj!"

Vysokým oblúkom hodil Harryho smerom klbko nití.

Harry ho jednou rukou zachytil, kým sa druhou držal metly. Fíha. Nebolo to klbko, ktoré môžete nájsť v košíku na pletenie nejakej starej dámy, ani nevyzeralo byť z jedného kusa. Harry nikdy nič také nevidel. Zdalo sa, že to klbko je vyrobené zo stoviek kúskov priadze, ktoré držali pospolu ... nemal potuchy čím.

"Hoď ho nazad," zavolal Ron, ktorý ustúpil asi o meter.

Zapadli do ľahkého rytmu chytania a hádzania, chytania a hádzania, pri ktorom sa Ronova muška postupne zhoršovala. Samozrejme, v skutočnosti tomu tak nebolo. Ron len nútil Harryho na metle posúvať sa, aby sa načiahol po loptičke. Vo väčšine prípadov posunúť sa vyššie.

Harry si to uvedomoval, ale Ron mal pravdu. Výška, v ktorej lietal, ho trápila menej, keď sa mohol sústrediť na niečo iné. Hoci dobrá otázka bola, prečo to nefungovalo so zlatonkou.

Možno odpoveďou bolo, že hrať prehadzovanú s priateľom bolo také uvoľnené a pokojné. Tréning s plným chrabromilským tímom bol presným opakom a pripomínal mu... Harry si nebol istý. Metlobalové zápasy mali vždy sklony byť napätými. Ale nedokázal si predstaviť, prečo by mu to malo vadiť.

"Nateraz stačí?" zavolal Ron, keď začínalo byť v slabnúcom svetle ťažšie vidieť.

"Áno, dobre." Harry zastavil vedľa Rona a pozrel sa nadol. Jeho žalúdkom sa prevalila vlna úzkosti, keď zistil, ako je vysoko, ale aspoň to nebola čistá panika. Tomuto Harry dokázal odolať, hlavne ak použil "rozptyľovaciu" metódu. "Kde si zohnal také čudné klbko nití?"

"Lavender ho urobila."

"Ach." Harry nevedel, čo povedať a všetko, čo mu prišlo na um, mu pripadalo, ako keby zrádzal Hermionu. Nechcela by, aby sa Ron dozvedel, že ju to rozrušilo až tak, že zjedla úplne sama štvrť kila sladkostí.

Ron si vzdychol. "Nemusíš ju mať rád."

To bolo dobre, pretože Harry ju rád nemal.

"Ale ja ju rád mám, takže..." Ron si znova vzdychol. "Vieš, že nemám rád Draca. Ale je to tvoj brat, takže sa o tom pri tebe snažím nebaviť."

Ale Ron urobil viac než len to, že neočierňoval Draca pred Harrym. Oveľa viac. Keď sa Harry prvý raz prebudil a nedokázal si na nič spomenúť, Ron v skutočnosti Draca pochválil a nazval ho dobrým bratom, hoci ho nemal rád.

To z Rona robilo skutočného priateľa.

A tiež to z Draca robilo ešte väčšieho nevďačného, nevychovaného blbca. Nemal právo znevažovať Rona či si monopolizovať Hermionu tak, ako to urobil, nie keď vedel, že to Ronovi vadí.

A skutočnosť, že to Ronovi vadilo, niečo znamenala, nie? Ron nikdy nežiarlil, keď sa Lavender hádzala po polovici chalanov v Chrabromile. Keď prišlo na Hermionu, Ron sa stal žiarlivým dosť na to, aby sa choval ako kretén!

"Vďaka," zareagoval Harry. "Hm..."

Do kelu. Ron mal asi pravdu. Bude najlepšie, keď sa o ničom z tohto nebudú baviť. Hoci sa Harrymu nepáčilo, ako Ron jednal s Hermionou. Ale na druhej strane sa mu tiež nepáčilo, ako sa Hermiona správala k Ronovi a jej k tomu tiež vôbec nič nepovedal.

Samozrejme, že nie. Žiadneho zo svojich priateľov nechcel uraziť či riskovať, že ich odoženie, kebyže použije nesprávne slová alebo sa bude zdať, že sa pridal na jednu stranu.

A tak či tak, keby sa mu podarilo dať ich znova dokopy, asi by zostalo na ňom, aby pokope aj zostali. Ak si nedokázali udržať svoj romantický vzťah bez toho, aby sa do toho zamiešal, tak od samého začiatku žiaden romantický vzťah nemali mať.

Niežeby niektorý z nich mal amnéziu a potreboval jeho pomoc.

"Hm?"

"Nič," odvetil Harry. Musel rýchlo vyrukovať s niečím, čo dávalo zmysel. "Chcem povedať, že som si ledva zvykol na predstavu, že ste s Hermionou spolu a teraz je všetko preč a zase sa to zmenilo. Kiežby sa môj život upokojil." Ale kedy bol jeho život niekedy pokojný a vyrovnaný? Nemalo zmysel priať si niečo, čo nemohol mať.

Nežádám o to, co nemůžu mít.

Harry prehltol. Na rozdiel od iných spomienok sa táto objavila trochu v súvislosti. Videl, ako Snape sedí na druhej strane stola oproti nemu, keď to povedal, medzi nimi zvyšky pizze. Ale nevidel Snapov stôl. Odohrávalo sa to v dome číslo 4... Harry rozoznal škaredú kvetinovú tapetu svojej tety. A potom Snape vravel... Snape vravel...

Harry sa namáhal, z celej sily sa načahoval po tej spomienke.

Váš otec, pane Pottere...

Harry sa poriadne nadýchol, keď sa pokúšal prinútiť svoju myseľ uberať sa po ceste, ktorou sa predtým neuberala. Zvraštil tvár, keď sa predieral a pretláčal a nakoniec prelomil akúsi bariéru a tá spomienka sa uvoľnila.

Snape se opřel zpět do jedné ze židlí tety Petúnie, propletl si prsty a vážně hleděl na Harryho. „Váš otec, pane Pottere. Na rozdíl od toho, co vám bylo řečeno, nebyl nezaměstnaný.

Harry zalapal po dychu.

Samozrejme, nie preto, že James Potter nebol nezamestnaný. Ale preto, že Snape, ktorý tak veľmi Jamesa nenávidel, to o ňom dokázal povedať. A povedať to hlasom, ktorý obsahoval... takmer opätovné uistenie.

Zdalo sa, že sa svet okolo neho znejasnil, čo Harry pripísal na vrub toho, že bol stratený v myšlienkach, ale potom si uvedomil, že sa mu krúti hlava.

"Kámo?"

Harry cítil, ako skĺzava z metly a potom sa náhle zdala byť zem v nesprávnom uhle a rýchlo sa približovala.

Ruky zovreli rúčku, samé si spomenuli, ako ho vytiahnuť nazad tak, aby sedel obkročmo. Tiež si spomenul, ako sa nakloniť a zmeniť smer, aby mohol letieť nad zemou, až kým dostatočne nespomalí, aby správne pristál.

Ron bol pri jeho boku do piatich sekúnd po tom, ako Harry zosadol. "Čo sa stalo? Si v poriadku?"

"Ach, áno, je mi fajn," Harry si prehrabol vlasy. "Na chvíľu ma niečo rozptýlilo. Myslím, že som prisilno premýšľal. Ale všetko je v poriadku. Len som sa na metle vyrovnal a dostal ten pád pod kontrolu..."

Zrazu mu v hlave zažiaril oslnivý lúč bieleho svetla.

"To je ono!" vykríkol. "Ak znova spadnem, musím sa len správne usadiť na metle a dostať ten pád pod kontrolu. Viem, ako to urobiť!"

"No, áno, ehm..."

Harry sa pohupoval na pätách. "Nie, nechápeš. Je to preč! Je to preč!"

Ron mohol byť trochu pozadu, ale chytil sa. "Ach! Už sa viacej nebojíš výšok?"

Harry sa celkom presne nebál výšok, ale bol príliš vzrušený, aby sa dohadoval. "Nie. Je to preč!"

Ron si poškrabal hlavu. "Len pretože si spadol?"

"Nie, pretože si mal pravdu. Priveľa som o tom premýšľal. Ale keď som namiesto toho myslel na niečo iné, všetko to prišlo prirodzene. A teraz, keď je..." Harry pokrčil plecami. "Neviem, ako to vysvetliť. Ale viem, že sa moje lietanie vrátilo k normálu. Vďaka, Ron."

"Nič som neurobil..."

"Áno, urobil." Harry si znova privolal metlu. "Ach. Myslím, že mi niekde vypadlo to tvoje klbko."

Ron pokrčil plecami. "Zaletím znova ponad ihrisko a privolám ho."

Harry prikývol a zamieril z ihriska nahor ponad vyvýšeninu malého pahorku.

Bol viac než prekvapený, keď na vrchu len kúsok od hrebeňa našiel stáť Snapa. "Pane?" pristál a zoskočil z metly. "Myslím, Severus. Čo tu robíš?"

"Nepredpokladám, že uveríš, že som na rekonvalescencii," suchým hlasom odpovedal Snape.

"Nie, myslím, že neuverím," odsekol Harry. "A to bez toho, že by som vedel, čo rekonvalescencia je."

Slabý náznak úsmevu nadvihol kútiky Snapových pier. "Nadýchavam sa pre svoje blaho nočného vzduchu."

"Ale ty sa nenadýchavaš." Harry sa postaral, aby to znelo ako otázka.

"Nie." Snape zaváhal. "Zazrel som ťa s Weasleym odchádzať spoločne skôr z večere a domnieval som sa, že ste šli lietať."

Harry si nebol istý, čo si myslieť o súvislostiach. "Ty si sa chcel pozerať?" Zamračil sa, keď Snape prikývol. "Bol si si tak istý, že spadnem?"

"Vôbec nie." Ďalšie zaváhanie. "Nespadol si ani inokedy, keď ste s pánom Weasleym spoločne trénovali."

"Vtedy si nás tiež sledoval?"

Namiesto, aby zosmiešnil Harryho za to, že vyhlásil očividné, Snape len znova prikývol. "Dával som pozor, aby som zostal nevidený, ale chcel som byť po ruke, keby si potreboval... niečo."

"Chceš povedať, že si tu chcel byť, aby si mohol použiť tlmiace kúzlo v prípade, že spadnem."

"To tiež."

Harry vydýchol. "Pozri, zrejme si to myslel dobre, ale z toho, že sa tu skrývaš nevidený mi naskakuje husia kožu, dobre? Je to, ako keby si ma špehoval."

"A presne preto som dnes večer svoju prítomnosť nezatajil," pokojne odvetil Snape.

"Stále mi to naháňa husiu kožu," zamrmlal Harry.

"Nemá naháňať 'husiu kožu', keď si otec praje stráviť čas so synom."

"Súhlasili sme, že sa pokúsime byť len priateľmi!"

"Ani keď ťa sleduje priateľ, nemá ti to čo naháňať husiu kožu."

"Ak na seba použije Splývacie zaklínadlo a nepovie mi, že tam je!"

"Ale ja som ti to povedal."

Harry mocnejšie zovrel metlu. "Áno, povedal. Ale naháňa mi husiu kožu, že si čakal tak dlho."

Snape sklonil hlavu. "V tom čase som mal pocit, že nie je iná alternatíva." Hlas mu značne znežnel, keď pokračoval. "Harry. Vyhľadal som ťa len preto, aby som na teba dával pozor. Priznal si strach z lietania a odhodlanie ten strach prekonať. Čo keby sa počas jedného z vašich stretnutí prihodilo nejaké nešťastie?"

V poriadku. Harry chápal, aké to pre neho muselo byť, takže sa rozhodol, že mu tú husiu kožu odpustí. "Dnešok mi priniesol šťastie," veselo povedal. "Videl si? Stratil som kontrolu, ale znova som ju našiel a teraz si pripadám..." Usmial sa od ucha k uchu a pohol sa smerom k hradu, Snape vedľa neho. "Pripadám si ako chrabromilčan, ktorý vytrie so slizolinčanmi pri ďalšom zápase podlahu. Na metlobalový pohár môžete zabudnúť."

"Domnievam sa, že k tomu bude mať čo povedať Draco."

"Myslel som si, že k tomu povieš niečo ty," odsekol Harry. "Alebo nie, možno nemyslel. Bez urážky, stále si myslím, že sa vrátiš k svojmu zvyčajnému ja. Ale predpokladám, že som si skutočne nemyslel, že chceš, aby Slizolin vyhral pohár za cenu, že zo mňa bude neschopný hráč." Krútil pri chôdzi hlavou. "Prepáč. Nedávam zmysel."

"Minulý rok som sa naučil chápať tvoje opisné výrazy," pokojne odvetil Snape. "Chceš povedať, že časť z teba teraz verí, že pre mňa znamenáš viacej ako medzifakultná rivalita, ale tá viera popiera to, čo o mne predpokladáš."

"Niečo také." Harry sa uprene díval na trávu. Pri ďalšej vete sa nedokázal na Snapa pozrieť. "Ehm... ako ti bude, naozaj, keď Chrabromil porazí Slizolin, pretože chytím zlatonku pred Dracom?" Harry skôr vycítil, než zazrel svojim periférnym videním slabé pokrčenie pliec. "Pokiaľ ide o metlobal, som v nezávideniahodnej pozícii. Tvoje víťazstvo je Dracova strata a naopak. A obaja ste moji synovia."

Tentoraz sa Harry kvôli tomu slovu nehádal. Uvedomoval si, že to Snape takto cíti.

Dovtedy sa dostali takmer ku schodom do hradu. Harry zastal a tentoraz sa uistil, že bude hľadieť Snapovi do tváre. "Spomenul som si, že sme spolu jedli pizzu. V Surrey. Povedal si..." Zastal, aby prehltol. "Povedal si, že môj otec nebol nezamestnaný. Čo som vedel, ale ty si to povedal tak, ako keby si sa chcel uistiť, že to viem."

"Už k nemu viacej necítim nenávisť, ak je to to, kvôli čomu vyzeráš taký zmätený."

Harry sa pokúsil nasadiť neutrálny výraz. "Nechápem prečo."

Snape sa máličko predklonil, v tmavých očiach mu zaiskrilo. "Pretože nemôžem milovať jeho syna a jeho stále nenávidieť. V tebe je z neho príliš veľa, aby to bolo možné."

"Ale..."

Snape si vzdychol. "Viem, že to, ako som správal kvôli tej mysľomise, môže len spochybniť moje ďalšie tvrdenie, ale Harry... Začal som Jamesa rešpektovať skôr, než zomrel. Boli sme spoločne v Ráde, pracovali sme, aby sme dosiahli ten istý cieľ, hoci prostredníctvom... nesmierne odlišných spôsobov."

"Ale potom prečo si ma tak veľmi nenávidel v prvý deň školy?" spýtal sa Harry, bolesť v jeho hlase. Ten zvuk prekvapil dokonca aj jeho. Pred rokmi to prekonal. To, že mu na tom znova záležalo, znamenalo, že Snape pre neho niečo znamenal.

Znamenal niečo pre tie časti z neho, ktoré si nespomínali.

"Ak to nebolo kvôli tomu, že som ti ho pripomínal a nedokázal si zniesť pomyslenie na neho?" tlačil Harry, pretože Snape neodpovedal.

"Nedokázal som zniesť pomyslenie na neho," smutne povedal Snape. "Toľko je pravda. Môj vzťah s Jamesom nikdy nebol ľahký, dokonca po tom, čo sme obaja dospeli. Istým spôsobom ani jeden z nás poriadne nedospel. Dvadsaťročný sa ti môže zdať ako dospelý a zodpovedný človek, ale keď sa na to pozrieš z druhej strany, môžem ti povedať, že to nie je vek veľkej múdrosti. To všetko si mi pripomínal."

"Pripomienka zlých časov," zamrmlal Harry. Domnieval sa, že to dokáže pochopiť.

"Vidieť ťa týždeň po týždni v triede uľahčovalo stále sa starými časmi zaoberať," dodal Snape. "A to... mi vyhovovalo."

Harry si odkašľal a konečne to povedal. To, čo sa pokúsil povedať vtedy, ale Snape nedokázal počúvať, vtedy nie. Možno by teraz mohol. "Vážne ľutujem, čo v ten deň urobil, pane. Severus. Bolo to... nuž, nemôžem ťa viniť za to, že si ho nenávidel, nie po tomto."

"Nič z toho nebola tvoja chyba." Snape chvíľu sledoval horizont, ale potom sa otočil k Harrymu. "Nikdy som ťa nemal povzbudzovať, aby si o ňom zle zmýšľal, rovnako ako nemali také niečo urobiť tvoji príbuzní. Prijmi moje ospravedlnenia."
"Ja... ja..." Harry prestúpil z nohy na nohu. "Neviem, čo povedať, pane. Severus."

"Nie je treba hovoriť nič." Snape sa načiahol, ako keby ho chcel chytiť za plece, ale potom v poslednej chvíli ruku stiahol. "Mal som ďalší dôvod prísť na ihrisko. Riaditeľ chce s nami hovoriť vo svojej kancelárii."

"Ach. Problém?"

"Úplne naopak."

Harry vyvalil oči, ale nezdalo sa, že by chcel Snape ešte niečo ďalšie povedať, až kým nebudú za poriadnymi ochranami, takže si Harry zastrčil metlu pod pazuchu a nasledoval ho do hradu.

 

---------------------------------------------------

 

"Harry, môj chlapče. A samozrejme, Severus. Modré z neba? BonPari? Toffifajky?"

"Skúste malteserky," poradil Draco z plyšového kresla odsunutého nabok. "Sú neuveriteľné. Hmm. Viete, vážne som sa mal zaujímať o muklovskú kultúru už dávno predtým. Netušil som, že majú takú hojnosť sladkostí."

"S radosťou si poslúž, môj chlapče," veselo povedal Dumbledore. "Skutočne s radosťou."

"A tie farebné fazuľky!" zažiaril Draco so šťastným úsmevom na Harryho. "Tie si mal? Sú ako fazuľky každej chuti, okrem tých s odpornou príchuťou. Sú úžasné. Môžeš ich jesť celý deň a nikdy, vôbec nikdy ti nezabehne, keď narazíš na chuť zvratkov či dážďoviek alebo hovnivála..."

"Riaditeľ," vložil sa do toho Snape, keď zazrel Dracovým smerom. "Domnievam sa, že nám chcete oznámiť dôležité informácie."

"Len je mrzutý, že tu nie je žiadne sladké drievko (cz: lékořice)," v predstieranom šepote povedal Draco.

Snape sa posadil, habit za ním zavial, ako keby oživený jeho hnevom.

Harry sa posadil vedľa Draca a načiahol sa po zabalenej karamelke.

"Áno, áno, váš otec sa nemýli," riekol Dumbledore. S mávnutím prútika nechal zmiznúť rôznorodé sladkosti, ktoré tam ležali. Nechal len tú v Harryho ruke, ale Harry nestrácal žiaden čas, než si ju vhodil do úst.

"S Dracom sme vymysleli plán," oznámil Dumbledore. "Celkom správne poukázal na to, že je jednoducho neprijateľné, aby som dovolil Luciusovi Malfoyovi ponechať si práva člena správnej rady. Kým ich bude mať, Voldemort sa bude o ne usilovať, čím bude Remus v stále viac a viac neudržateľnejšej pozícii. A tak použijeme Vianočný bál ako zámienku, aby sme ho pripravili o postavenie člena správnej rady."
"Má to jedinú chybičku," Draco sa zákerne usmial. "Nie je to skutočný Lucius Malfoy, kto o to postavenie príde."

Harrymu bude ľúto, ak Remus nebude môcť prísť na hrad, kedykoľvek sa mu zachce, ale bolo mu jasné, že ostatní majú pravdu. Pre neho to bolo nebezpečné postavenie. Nedalo sa odhadnúť, čo mohol Voldemort požadovať, ale dalo sa predvídať, čo Luciusovi urobí, ak jeho požiadavky nesplní. "Takže aký je plán?"

"Musíme donútiť 'Luciusa' urobiť niečo, čo je pre člena správnej rady neprijateľné," povedal Draco. "Ale súčasne mu to nesmie spôsobiť problémy u Temného pána. Ehm, Voldemorta. Takže ho chcem vyprovokovať, aby sa nechutne vyhrážal muklorodeným. Vyhrážky na verejnosti... to by malo stačiť, aby ho ostatní členovia prepustili."

Harry sa zamračil. "Ale tvoj otec býval vždy takto nechutný. Predtým bolo treba členom pohroziť, aby ho odvolali. A dokonca ani to dlho nevydržalo..."

"Nenazývaj ho mojím otcom," vyprskol Draco. "Vydedil ma a ja som tomu rád."

"Prepáč. Sila zvyku."

Snape zdvihol ruku. "Podrobnosti plánu, Draco."

"Ach, táto časť je ľahká. " Draco sa oprel dozadu v kresle, ruky uvoľnené na opierkach. "Hermiona Grangerová príhodne nemá s kým ísť na bál. Požiadam ju, aby šla so mnou."

Ach, Bože. Možno Draca vždy tak trochu Hermiona priťahovala, ak dokázal vyrukovať s takýmto plánom.

Draco pokračoval, ako keby si vôbec nevšimol Harryho mračenie sa. "Najprv budem Luciusa ignorovať, ako keby som nemohol zniesť jeho prítomnosť, ale keď s ňou pritancujeme dosť blízko, rozhodnem sa okázalo ju predstaviť ako svoju partnerku. Lucius sa rozzúri, že som sa zaplietol s muklorodenou, hoci nepochybujem, že použije oveľa hrubšie slovo. Dopredu to dáme Remusovi vedieť, samozrejme, aby sme sa uistili, že zareaguje dostatočne odporne, aby presvedčil ostatných členov rady, aby ho odvolali."
Harrymu poklesla sánka, všetky myšlienky na Dracove intrigy zabudnuté. "Prečo si myslíš, že Voldemort ho za toto nepotrestá?"

"Pretože pochopí pobúrenie, ktoré bude Lucius cítiť pri pomyslení, že jeho jediný syn špiní jeho čistú čarodejnícku krv."

"Možno," pochyboval Harry. "Tvoj plán závisí na tom, že Voldemort bude a rozumný, keď je v skutočnosti totálne šialený."

"Tak nám potom prezraď svoj geniálny plán ty!"

"Nepovedal som, že nejaký plán mám, len som povedal, že mám o Remusa obavy!"

"Harry," vložil sa Snape. "Keby Remus Lupin nevedel, ako zvládnuť Voldemorta, nebol by ešte stále nažive."

"Skôr som sa obával Cruciata."

"Nepochybujem, že Voldemort trestá svojich nasledovníkov, keď by nemal. Avšak ešte nikdy nezašiel príliš ďaleko. Asi má viac zdravého rozumu než Bellatrix Lestrangeová."

"To mě má jen uklidnit," odvetil Harry a potom sa strhol, pretože si bol poriadne istý, že také niečo povedal Snapovi predtým, ale za úplne iných okolností.

"Tento plán je menšie z dvoch ziel," pokojne vyhlásil Dumbledore. "Remusovi počas Vianočného bálu prikázali preskúmať ochranné kúzla. Neskôr ho nepochybne požiadajú, aby pripravil akýsi druh posledného útoku. Keby v tomto prípade zlyhal, znamenalo by to jeho smrť. Pred tým ho musíme ochrániť, Harry."

"Takže ho ochránime tým, že ho vystavíme nebezpečenstvu," odvetil Harry, pery skrútené.

"Je to ako vybrať si medzi piatimi metlobalovými fanúšikmi a tučným mužom vedľa teba," povedal Draco. "Ani jedno nebude dobré. Jediné, čo môžeš urobiť, je to, čo bude najmenej zlé.

Harry to chápal. Stále sa mu to ale nepáčilo. Ale čo iné sa dalo urobiť? Nemohli nechať Remusa v tejto pozícii, pretože raz by ho požiadali, aby zrušil ochrany.

"Je tu ešte niečo iné," prehovoril Dumbledore. "Ja by som to asi s tebou nepreberal, Harry, ale tvoj otec trvá na tom, že si vedieš lepšie, keď máš viacej informácii ako menej."

Harry obrátil hlavu, aby vyvalil oči na Snapa, ale ten mu opätoval len prázdny výraz.

"V sobotu večer budem pripravený, aby som si vymenil s Remusom prenášadlá, takže keď sa z nejakého dôvodu jeho aktivuje, teba to nevystaví žiadnemu nebezpečenstvu. To, čo mi robí starosti, je náročnosť úlohy dovoliť mu preniesť sa s tebou, kým sa stále bude musieť zdať, že sme urobili všetko, čo je v našej moci, aby sme ťa ochránili. Voldemort samozrejme nebude vedieť, že sme si vymenili prenášadlá. Remus mu oznámi, že som vyvinul nové mocné kúzla, ktoré môžu ovplyvniť správanie prenášadla druhého čarodejníka."

Harry nad tým chvíľu uvažoval. "Tak prečo ho vôbec musí Draco vyprovokovať?" Hlas mal sarkastický. "Alebo to, že ma odnesie prenášadlom z Veľkej siene, nie je dostatočným dôvodom, aby ho ostatní členovia rady odvolali?"

"Vo vojnových časoch je najlepšie mať v hre viac než len jednu lesť," povedal Snape. "Považuj úskok svojho brata za rezervný plán."

"V poriadku." Harry sa trochu rozveselil. "Takže kam sa s Remusom prenesiem?"

"Na rozdielne miesta," napätým hlasom odpovedal Snape. "Albus konštruuje zmiešané prenášadlo. Ty prídeš do mojich izieb. Lupin sa ocitne v Zakázanom lese a odmiestni sa odtiaľ."

"Nemôžem byť chvíľu osamote s Remusom, než sa musí ohlásiť Voldemortovi?"

"Nie."

"Ale..."

"Nie."

"Uvažuj o tom, Harry." Draco už viacej nevyzeral tak uvoľnene. "Lupin sa musí ohlásiť okamžite, ako sa prenesie von. Akékoľvek zdržanie by bolo podozrivé. Vieš, že existujú študenti, ktorí povedia svojim rodičom, kedy zmizol z Veľkej siene."

"A tiež," dodal Dumbledore. "Nesmieme zabudnúť, že Voldemort vynikajúco ovláda legilimenciu. Najlepšie bude nechať Remusa zostať v jeho roli. Čím menej musí skrývať, tým lepšie pre všetkých zainteresovaných."

"To je pravda," riekol Draco. "Nie ako predtým, keď ste s ním hodili na hrade reč. Vtedy sa nemal okamžite potom stretnúť s Voldemortom."

"Draco!" vyprskol Snape. "Koľkokrát som ti povedal, aby si bol opatrný v tom, čo prezradíš pred Harrym?"

Draco ohrnul pery a tváril sa skrz-naskrz namrzene, ale Harry mu to nekúpil. Povedal to úmyselne. Aby otestoval Snapovu reakciu?

A keď hovoríme o Snapovi... Harry sa na toho muža plne pozrel. "Mohli ste mi jednoducho povedať, že nechceme, aby mal spomienky na rozhovor so mnou!"

"Možno by som si rád myslel, že budeš rešpektovať moju autoritu bez toho, aby som potreboval pri každom zvrate udalostí vysvetlenie."

"Ach, áno. Tebe veľmi záleží na autorite," vyprskol Harry. "Dobré vedieť, že sa aspoň niektoré veci nezmenili. A pokiaľ som po celý čas potreboval vysvetlenia, možno by si mi mohol vysvetliť, čo si si kurva myslel, že robíš, keď si niekedy nechal Remusa so mnou hovoriť, ak ho to vystavilo nebezpečenstvu! Kde si nechal rozum?"

"Harry, vážne pozor na jazyk," mierne pobúreným tónom povedal Dumbledore. "Toto nie je Severusov byt, kde máš zjavne dovolené hovoriť, ako sa ti zapáči."

"Budeš taký láskavý, Albus, a necháš ma zvládnuť svojho vlastného syna?" Snape sa otočil k Harrymu. "Vieš, že má pravdu. Tvoj slovník je hanebný. V týchto dňoch sa vraciaš k neslušným slovám minimálne, aby si provokoval."

Harry takmer povedal: Srať na môj slovník, ako to urobil predtým, ale podarilo sa mu tie slová zadržať. Ale nie preto, že to povedal Snape. Skrátka, iné veci boli oveľa dôležitejšie.

"Nemeňme tému. Prečo si nechal Remusa so mnou hovoriť, ak to znamenalo, že bude musieť ukrývať ďalšiu spomienku?"

"Lupin doteraz mnohokrát odolal Voldemortovej legilimencii. Avšak jeho najväčšou slabosťou sú jeho nedostatky v ukrývaní najnovších spomienok. Keby s tebou hovoril po bále a niekoľko dní po tom ho nepovolali, dokázal by ju dostatočne uzavrieť. Keď s tebou hovoril predtým, Voldemort bol na pevnine a bolo nepravdepodobné, že bude s Lupinom nejaký čas v kontakte."

"Remus nemôže vždy v našej prítomnosti hrať svoju úlohu," dodal Dumbledore. "Ako by mohol? Musí z času na čas podať správu Rádu, tak ako to urobil ohľadne Voldemortových požiadaviek týkajúcich sa Vianočného bálu. Musí sa pravidelne stretávať so Severusom, aby si precízne pripravil svoj Všehodžús alebo obnovil Znamenie."

Draco mu už ten proces trochu vysvetlil. Avšak teraz pred Snapom musel Harry predstierať, že tomu vôbec nerozumie. "Obnovil Znamenie?"

Dumbledore mávol rukou, ignoroval pritom, ako sa Snape napäl. "Samozrejme. Lupin má na sebe Temné znamenie magicky zamaskované, aby ladilo s magickým podpisom Luciusa Malfoya. Nič menej by Voldemorta neoklamalo."

Harry si uvedomil, že premýšľa, ako sa im v prvom rade podarilo dostať na Remusa falošné Temné znamenie. Odrezali ho z Malfoyovej ruky skôr, než sa premenil na sochu?

Alebo... alebo... čudné. Harry mal pocit, že bolo odrezané zo Snapovej ruky. Ale to nedávalo žiaden zmysel. Snape svoje stále mal, nie? Harry ho v poslednej dobe nevidel, ale takmer si mohol spomenúť, že ho videl.

Akási vízia zažiarila v jeho mysli, taká absurdná, že ju okamžite zapudil. Niežeby tu niekde bola nádoba s rozzúrenými rezervnými Temnými znameniami! A Znamenia na človeka nekričia, keď zloží vrchnák!

"Chápem, prečo nie je dobrý nápad hovoriť s Remusom," otupene povedal Harry. Samozrejme, že chápal. Vôbec nechcel vystaviť Remusa nebezpečenstvu. S povzdychom sa otočil k Snapovi. "Ale stále si myslím, že by ste ma nenechali aj bez ohľadu na to."

"Nechal ťa s ním hovoriť len pred pár mesiacmi," oznámil Draco.

Tentoraz Snape skutočne zavrčal.

"Čo je?" spýtal sa Draco. "Už o tom vie. Práve som to spomenul. Osobne si myslím, že by si mu mal povedať, prečo si si myslel, že je také dôležité, aby sa s Lupinom porozprával. Konkrétny dôvod, Severus..."

"Prestaň rozprávať, okamžite," zavelil Snape.

Ale bolo samozrejme príliš neskoro. Asi to bolo presne to, čo Draco zamýšľal. "O čom Draco hovorí?"

"Lepšou otázku by bolo, koľko riadkov by mal napísať?"

"Len nie desaťtisíc," bez premýšľania odvetil Harry.

Snape mu venoval rýchly, hodnotiaci pohľad.

Medzitým sa Dumbledore zachechtal. "Ale no tak, nesmieš Draca priveľmi obviňovať, Severus. Predpokladám, že len reaguje na moje priania, ktoré som vyjadril tej noci, keď som ťa nechal samého s Harrym s pokynmi, aby ste prediskutovali Samhain." Riaditeľ sa zrazu pozrel ponad rám svojich okuliarov, jeho pohľad sa vtláčal do Harryho. "Dúfam, že ti o tom tvoj otec povedal?"

"Albus," Snape si vzdychol. "Povedal som ti, že som povedal."

"Ach, ale ty si známy tým, že občas klameš." Dumbledorov veselý tón povedal jasnejšie než slová, že všetko je odpustené. "Vo svojich záznamoch o dochádzke, aby som citoval jeden príklad z mnohých. Páni, mohol by som pokračovať a pokračovať. Život medzi slizolinčanmi nikdy nie je nudný!"

"Povedal mi to," konštatoval Harry. Len pre prípad, že by bolo toho, čo by mal vedieť, viacej než Snape povedal, Harry dodal: "Povedal mi, že ma držal, kým do mňa Lucius Malfoy strkal ihly. Ale bolo to nevyhnutné kvôli prenášadlu. Zrejme si to vyčíta, ale len sa ma pokúšal zachrániť, takže to vážne nie je potrebné. To bolo ono?"

"Ach, áno, to bolo ono. Som na Severusa pyšný za to, že ti to povedal. Dúfam, že už si si uvedomil, že nedáva najavo veľa emócií, ale..."

"Mohli by ste sa vy dvaja prestať o mne baviť, ako keby som tu nebol?" spýtal sa Snape tak rázne, že mu niekoľko zatúlaných pramienkov vlasov vyfúklo nahor.

Harry sa raz pozrel na Snapa, potom venoval svoju plnú pozornosť Dumbledorovi. "Čo presne ste povedali Dracovi, aby urobil?"

"V tomto prípade by som sotva mohol povedať, že som Dracovi niečo presne povedal, môj chlapče. S Dracom sme toho večera skutočne viedli príjemný rozhovor. Týkal sa všetkých možných vecí, aj magických aj svetských. A možno som pri treťom poháriku Starorežnej spomenul, že sa mi uľavilo, keď viem, že ti Severus konečne povie pravdu o Samhaine a že keby, náhodou, existovali iné malé klebietky z minulosti, ktoré by ti pomohli lepšie ho spoznať, prečo nie, dúfal by som, že Draco, keďže je jeho syn rovnako ako tvoj brat, nájde odvahu povzbudiť úbohého Severusa, aby prekonal svoju nechuť a rozprával voľne, v nádeji, že..."

"Tá tvoja veta niekedy skončí?"

"Ale Severus. Nie je treba byť sarkastický..."

"Vieš, prečo o mnohých veciam mlčím!" precedil cez zaťaté zuby Snape. "Je to pre jeho dobro!"

"A pre tvoje vlastné nie?" Dumbledore sa načiahol, aby si napravil klobúk, ktorý mu takmer spadol.

"Samozrejme, že pre jeho vlastné," riekol Draco. "Severus by bol radšej, keby si Harry myslel, že je dokonalý, ale..."

"Také riziko neexistuje," zamrmlal Harry.

"Draco!"

"Ach, viem, že sa len cítiš trápne. Nechceš, aby Harry zistil, aký niekedy dokážeš byť zabednený..."

"Silencio mutus!"

Harry zhíkol, keď široký kus látky zrazu zakryl Dracove ústa. Draco zaň začal poťahovať, ale bolo to zbytočné. Vyzeral prilepený nadobro.

Dumbledore si vzdychol. "Severus, no tak."

"Budeš držať jazyk za zubami?" spýtal sa Snape hlbokým, temným hlasom. Hlasom, ktorý sľuboval, že hoci to zapchatie úst odstráni, ešte s Dracom neskončil.

Draco zúfalo prikyvoval, vydával prerušované slabé zvuky, kvôli ktorým si Harry myslel, že za tým obväzom má zlepené dohromady aj pery.

"Finite."

Draco schmatol obrúsok zo stola vedľa seba a vypľuvol do neho. Vydal pri tom hrozný zvuk a po celý čas zazeral na Severusa.

"Odmietam byť ďalej zapletený v tejto rodinnej škriepke," vážnym hlasom prehovoril Dumbledore, hoci oči mu iskrili. "Severus, možno by si mohol zvážiť, že dopraješ pojmu 'kvalita života' trochu väčší význam. Vážne si myslím, že by Harrymu prospelo poznať ťa lepšie, aj s tvojimi slabými stránkami."

Draco vyzeral, že by rád niečo k tým 'slabým stránkam' povedal, ale rozhodol sa držať jazyk za zubami.

Dobrý nápad, pomyslel si Harry. Snapove ďalšie kúzlo by mu mohlo odstrániť jazyk, ak Draco nebude opatrnejší.

"Pri tomto vás troch džentlmenov zanechám." Dumbledore mávol rukou, spôsobil, že sa všetky zmiznuté sladkosti znova objavili. To prinútilo Harry uvažovať, či tu po celý čas neboli, len boli utajené. "Ach áno, ešte niečo." Zmes silných, pásikovaných odrezkov sladkého drievka sa zjavila hneď vedľa Snapovho ľavého lakťa. "Pre prípad, že by niektorý z vás potreboval výživu." Ešte raz sa mu zalesklo v modrých očiach a potom sa za Dumbledorom potichu zatvorili dvere.

"Ten dotieravý starý..." Snape sa zastavil, zazrel na kopu sladkého drievka a s utrápeným povzdychom si vhodil jedno do úst.

"Takže akú zabednenú vec si urobil?" spýtal sa veselo Harry.

Snape stlačil pery dohromady tak silno, že to Harrymu pripomenulo fotku, ktorú kedysi videl v muklovskej učebnici. Robieval to akýsi americký prezident... Harry nemal potuchy ktorý.

"Kvalita života," povzbudil Harry. "Pochop, lepšie ťa spoznať v nej spôsobuje značný rozdiel. Videl som ťa... hm, nestráženého tej noci, keď som sa s tebou prišiel porozprávať, že... Pochop," začal znova. "Po tom, čo som ťa takto videl, uvedomil som si, že si človek. Čo znie prekvapujúco, ale ver mi, predtým som to vedel len čisto abstraktne. Toto bude veľmi podobné. Rád by som počul o tom, čo hlúpe si urobil."

Draco zrazu vydal dusiaci sa zvuk a pokúsil sa zamaskovať to kýchnutím.

"Nemyslíš, že chalan by mal poznať svojho.... hm... hm..." V žiadnom prípade Harry tú vetu nedokázal dokončiť. Prial si, aby s ňou vôbec nezačal, hoci mal pocit, že také dačo povedal minimálne raz predtým.

"Priateľa?" spýtal sa Snape po dlhom mlčaní. Hlas mal temný, ale nie tak temný, ako mohol byť.

"Áno, to." Harry si odkašľal. "Som si istý, že je to jedna z tých výnimiek, čo by doktorka Milá schválila, pane. Severus."

"Ach, tá milá doktorka." Snape si oprel prsty do vežičky. "Možno je na rade obchod. Ja ti prezradím svoju zabednenosť, ako to Draco elegantne nazval a ty... a ty budeš súhlasiť, že počas blížiacich sa sviatkov sa aspoň raz stretneš s doktorkou Milou. Neušlo mi, že si s ňou nejaký čas nemal schôdzku."

"Myslel som, že ti nehovorí o mojich sedeniach," rozvášnil sa Harry. "Prisahala, že nepovie ani slova a pozri sa, vyzradila, že nechala na mne, aby som ja určil rozvrh, ale ja som bol zaneprázdnený!"

"V tom bolo zapletené veľmi málo vyzradenia. Alebo si myslíš, že je v záujme pacientovej dôvery, aby mi posielala účty za sedenia, ktoré sa neuskutočnili?"

Ach. Ach. Horúca záplava hanby sa rozšírila nahor z jeho límca a Harry zatúžil po ochladzovacom kúzle. A niet divu. Cítil sa hrozne trápne. Tak veľmi, že sa musel pozerať na zem. Snape platil za jeho terapiu! Snape platil za jeho terapiu!

Hoci odpoveď už bola v tom čase zrejmá, Harry sa skrátka musel spýtať. "Platil si za moju terapiu?" Nepočkal na odpoveď. "Ja som mal... do kelu! Malo ma to napadnúť samého!"

"Nechápem prečo," zmäteným hlasom povedal Snape. "Nie si zvyknutý mať rodiča."

To bolo povedané mierne.

"Môžem..." Harry prehltol. "Nepáči sa mi tá predstava, pane. Bez urážky. Myslíš, že by si mi mohli poslať účty, aby som sa o ne postaral?"

"Nie, nemyslím, že by som to mohol urobiť."

"Ale..."

"Chcel by si si financovať aj svoj vlastný vianočný darček?"

Harry zažmurkal. "Jé. Už sme viedli kedysi podobný rozhovor? Pretože to znelo... takmer strašidelne, bolo to také povedomé."

"Už sme predtým viedli podobný rozhovor." Snape mu venoval slabý, napätý úsmev.

"No, len je trápne, že platíš za niečo tak kompletne, ehm, osobné, a..."

"Harry," prerušil ho Draco. "Čuš."

"Ale..."

"Je to náš otec! Okamžite čuš."

Harry zostal ticho, hlavne preto, že Draco mal v očiach nahnevaný lesk, ktorý vravel, že nemá ďaleko od toho, aby sám vrhol Silencio mudus.

"Možno je na rade zábavná anekdota," po chvíli povedal Snape.

"Hoci ťa jednako požiadam, Harry, aby si počas sviatkov zvážil rozhovor s doktorkou Milou. Takže, podľa tvojej predchádzajúcej poznámky, že ma lepšie spoznáš, keď budeš vedieť o mojich chybách. Náhodou sa stalo, že si počas leta a na začiatku tohto roku povedal množstvo vecí, kvôli ktorým som si bol istý, že naznačuješ, že si... romanticky naklonený k svojmu vlastnému pohlaviu."


Harry bol rád, že sa nenačiahol po cukríku, pretože by mu asi zabehol. "Prosím?"

"Myslím, že si ma pochopil." Snapov hlas bol odmeraný, ako keby sa obával Harryho reakcie.

"Áno, myslím, že pochopil. Myslel si si, že som  gay?"

Snape kývol hlavou.

Teraz mal Harry ďalší dôvod pre radosť, že sa po tom cukríku nenačiahol. Mal pocit, že bude vracať. A toto Snape nazval zábavnou anekdotou, že?

"Strávil som šiesty ročník tým, že som vyžaroval homosexualitu alebo niečo také?"

"Vôbec nie. Len si tak bez premýšľania prehodil pár poznámok o romantickom vzťahu a ja som si ich zle vyložil."

"Vieš, že beriem na bál Lunu a nie Luthera!"

"Áno, viem. Za to nedorozumenie môžem viniť jedine samého seba a keď si sa pokúsil napraviť môj omyl..." Snape nadobudol farbu. "Omylom som to pochopil ako obranu."

Harry sa bližšie tomu mužovi prizrel.

"Stále si myslíš, že som gay? Alebo máš podozrenie či..."

Snape pokrútil hlavou.

Harry sa otočil k Dracovi. "A čo ty?"

Draco sa zasmial. "Keby mi to Severus spomenul, mohol som mu povedať, že sme do noci bavili o babách. Ale nespomenul mi to, takže zo seba urobil totálne obrovského blázna..."

"To by stačilo, Draco." Snape si položil ruky do lona. "Takže už máš pocit, že ma poznáš lepšie, Harry?"

"Myslím, že áno." Pravda bola, že si Harry nebol istý. Ten príbeh bol taký prekvapujúci, že bude chvíľu trvať, kým mu všetko dôjde. A ešte niečo na celej veci nedávalo zmysel. Niečo okrem faktu, že si nedokázal predstaviť, ako Snape dostal do hlavy taký príšerný nápad. "Hm... čo z tohto má niečo spoločné s Remusom? Povedal si, že som sa s ním rozprával kvôli tomuto, ale..."

"Ach. Samozrejme." Snape zjedol ďalší kúsok sladkého drievka. "Myslel som si, že popieraš svoju sexualitu a že rozhovor s iným gayom ti pomôže vyrovnať sa s tvojou sexuálnou orientáciou."

Trvalo sekundu, kým mu to docvaklo. "Remus je gay?"

"Áno."

"Ja to v skutočnosti považujem za obrovskú útechu," zamysleným hlasom prehlásil Draco. "Nech je moja matka akokoľvek krásna, Lupin ju nebude považovať za atraktívnu."

"Radšej by sme mali dúfať, že to nie je dôvod, prečo odišla za hranice," odsekol Snape. "Pretože 'priťahovaný' alebo nie, Lupin musel hrať svoju úlohu. Keby mala Narcissa podozrenie, že muž žijúci v tvojom dome nie je jej manžel, následky by neboli príjemné."

"Ja to viem, dobre?" Draco sa striasol a odložil nabok sladkosť, čo mal v ruke. "Ale uľavilo sa mi, keď odišla. Hoci slovko tu a tam by nezaškodilo. Ale nedokážem zniesť predstavu, že robí tamto."

"Súčasť dospievania," riekol Snape, predklonil sa, aby jeho dlhá ruka mohla dočiahnuť na Dracovu. Krátko ju stisol a potom stiahol.

Harry zažmurkal a potom zažmurkal znova, pretože na to láskyplné malé gesto nežiarlil. Skrátka... nežiarlil.

Ale ani nechápal, prečo mu zrazu vyschli a trochu zaboleli oči.

"Preletaxujeme sa do môjho bytu?" spýtal sa Severus hlasom, ktorý bol taký ľahostajný, že to muselo byť zámerné. "Myslím, že vy dvaja mi stále dlhujete partičku čarodejníckeho scrabble. Alebo má Draco ďalšiu esej, ktorú zabudol odovzdať na čas?"

"Harry by mal byť ten, na koho treba použiť to zapchávajúce kúzlo," mrmlal Draco. "Nikdy mi nedovolíš, aby som na to zabudol."

"No, si siedmak, a to nehovorím, že prefekt, a tvoj otec je profesor a hlava tvojej fakulty, takže čo si čakal?"

"Trochu uznania? Trochu porozumenia, že sa musím vyrovnávať s obrovským množstvom stresu!" Draco vyskočil na nohy a strčil si ruky do vreciek. "Chýba mi Rhiannon! Chýba mi tak, ako by ste neuverili a chcem vziať na bál ju a... a..."

Odvrátil tvár, ale nie skôr ako Harry zazrel, ako sa zvraštila.

Tak teda možno bol Draco naozaj len Hermionin priateľ a rozhodol sa ju vziať na bál len preto, že to poslúži ako možnosť, aby Lucius urobil scénu.

"Čarodejnícke scrabble a fľaša vína, myslím," zamrmlal Snape. "Potrebuješ sa uvoľniť."

"Uh..." Harry si doteraz dával pozor, aby nikomu nepovedal, že sa Snape opil, ale toto bolo iné. "Myslíte, že by ste nás mali učiť, ako utopiť naše problémy v alkohole, pane? Severus?"

"Myslím, že alkohol s mierou nepredstavuje problém. Takže pôjdeme?"

Vtedy si Harry uvedomil, že Snapovi vlastne ešte neodpovedal. Asi si Snape myslel, že nájde spôsob ako povedať 'nie'.

Harry uvažoval, či bolo nesprávane pociťovať do istej miery zvrátenú radosť z toho, že dokáže, ako sa ten muž mýli. "Iste," odpovedal, prikročil k letaxu a nabral si z rímsy kozuba prášok.

"Byt Severusa Snapa!"

Keď ho začali smaragdovo-zelené plamene roztáčať, zazrel, ako Draco zo vznášajúcej sa krištáľovej misy schmatol plnú hrsť želatínových cukríkov.

 ---------------------------------------------------

 "Stále sú príliš krátke," povedala Hermiona, keď mávla prútikom nad lemom Harryho sviatočného habitu. "Namojdušu, chalani. Žiadne dievča by nepredpokladalo, že si môže obliecť bálové šaty spred troch rokov."

"Mne sa to nezdá ako tri roky."

"Pravda." Hermiona dokončila predlžovacie kúzlo a odstúpila, aby preskúmala svoju prácu. "To by malo stačiť. Ale dávaj pozor, keď si ho budeš dnes večer obliekať. Látka je trochu napnutá. Kúzla majú svoje hranice."

Harry natiahol krk, aby sa pozrel na látku, ktorá mu obťahovala zadok. "Neroztrhne sa to, kým budem tancovať alebo také dačo, že nie?"

"Nie, dávala som si pozor, aby som to tam príliš nenapla." Hermiona zastrčila prútik a usmiala sa. "Myslím, že teraz si môžeš dať na pár hodín pohov. Niektorí z nás majú rande s Vyrovnávačom (cz: Rychlopomádou)."

"Niektorí z nás majú rande s Malfoyom," zamrmlal Ron spoza časopisu o metlobale, ktorý čítal.

"Jeho priezvisko je Snape, ako dobre vieš," odsekla Hermiona. "A nechápem, prečo by si mal starať, s kým idem na bál, Ron Weasley. S Lav-Lav sa budete mať skvele a ja s Dracom rovnako!"

Rázne odkráčala z miestnosti, jej habit pri svojom vlnení súperil so Snapovým.

Harry ju rýchlo nasledoval, stiahol ju do bočnej chodby a vrhol kúzlo súkromia. "Myslel som, že s Dracom idete ako priatelia."

"Ach, ideme." Hermionin úsmev bol ostrý ako žiletka. "Ale Roňáčik-miláčik a jeho pidivtáčik to vedieť nemusia."

"Hermiona!"

"Prepáč."

Ale nevyzerala, že jej je to ľúto. "Nemôžem uveriť, že si to povedala!"

"Nie je to horšie než to, čo on hovorí o mne!"

"Áno, je!"

"To si myslíš len preto, lebo si chalan. Ste posadnutí penisom, každý jeden z vás."

Harry si prial, aby sa z toho nezačervenal. On ním posadnutý nebol, však? Určite nie priveľmi. Pri snahe zakryť svoje rozpaky sa oprel o stenu a prekrížil ruky. "To je poriadne cynické."

"Možno." Napriek kúzlu súkromia sa Hermiona s povzdychom rozhliadla naľavo a napravo. "Draco je zamilovaný do Rhiannon, Harry. Občas je z toho takmer chorý, ale pokúša sa nedávať to najavo. A ja nie som zamilovaná do nikoho a je pravdepodobné, že tomu tak bude dlho, predlho. Ale aspoň jedna dobrá vec vzišla z celého tohto zmätku. Sme teraz priateľmi. Dokonca dobrými priateľmi."

"V poriadku."

"Pamätaj na to, keď ma uvidíš tancovať s Dracom. Nechcem viesť tento rozhovor päťdesiatkrát." Hermiona sa znova usmiala tým žiletkovým výrazom. "Ale ako som povedala, nie je potrebné niečo vyjasňovať Ronovi. Do kelu, aj tak to vôbec nie je jeho vec. Teraz sa musím ísť urobiť nádhernou. Alebo sa minimálne pokúsiť."

"Si nádherná!"

"Taká nádherná ako Luna?"

Harry cítil, že sa znova červená.

"Ideš s ňou len ako s priateľkou?" doberala si Hermiona.

"Je nádherná zvnútra," odvetil Harry v pokuse o trochu dôstojnosti.

Hermiona pokrútila hlavou. "To nikdy žiadnemu dievčaťu nepovedz, Harry."

"Blbo to vyznelo. Myslím, že je nádherná aj zvonka," zúfalo dodal Harry. "Chcel som  povedať... vieš, povedala si, že sú takí všetci chalani a ja som nechcel, aby si si myslela, že rozmýšľam svojím.... em."

"Mala by som si ťa prestať doberať. Jasne mi nestíhaš."

Harry vyplazil jazyk a zrušil kúzlo súkromia. "Choď si urobiť vlasy."

 ---------------------------------------------------

Podlahu vo Veľkej sieni pokrýval sneh, ktorý vám pri tanci sám mizol pod nohami. Okolo tanečného parketu boli rozmiestnené malé okrúhle stolíky, každý sa pýšil ľadovou sochou nejakej slávnej čarodejnice alebo čarodejníka.

Luna sa usmievala ako slniečko, keď zovrela jeho ruku a rozhliadla sa, oči široké.

Harry cítil, ako mu srdce vynechalo úder a poskočilo. "Nádherná," sa k tomu ani nepribližovalo. Zdalo sa, že Luna vyžaruje jas, ktorý pochádza z vnútorného pokoja, ktorý nič nedokáže narušiť, dokonca ani postranné pohľady, ktorých sa dostávalo jej bálovým šatám.

Harrymu to bolo jedno. Keď ju vyzdvihol v Bystrohlave, zasunula mu do dierky na klopni ozdobu. Pravda, bola urobená z konca uhorky, ktorý zručne vyrezala, aby vyzeralo ako ruža v plnom kvete, ale Harry s tým nemal problém. V skutočnosti si myslel, že sa mu páčila omnoho viac, než priemerné kvetiny, ktoré by mu mohlo dať zopár iných dievčat a ak si Luna chcela obliecť šaty, ktoré vyzerali ako prevrátený kornút zo zmrzliny - s dvoma kopčekmi – Harrymu to ani najmenej nevadilo.

"Náštipníčkovia pomáhali ozdobovať," po chvíli povedala. "Pozri tamto, vidíš ako vetvičky na čarostromoch takmer tancujú? To sú náštipničkovia, ktorí na nich sedia a po všetkej svojej práci sa tešia z bálu."

Harry premýšľal, či dokáže naozaj vidieť stvorenia, ktoré večne popisovala. Potom sa rozhodol, že na tom nezáleží. "Náštipníčkovia odviedli skvelú prácu."

"Ach, to odvedú vždy." Luna prstami pohladila kvetinu, ktorú jej dal Harry. "Kiež by som mala na sebe svoje reďkvičkové náušnice, hodili by sa k nej."

Pre Harryho bolo novinkou, že sa reďkvičky a kvety artičoky k sebe hodia. Bol kvôli tej kvetine nervózny. Priemerné kvetiny by sa tak celkom nehodili k dievčaťu ako Luna, ale ani nemal tú guráž dať jej niečo urobené zo zeleniny. Luna bola tá s gurážou, bola jednou z tých, ktorí sa nestarajú o to, čo si o nich kto myslí. Do pekla, bola jednou z tých, ktorí si ani nevšimli, čo si každý myslí.

Šiel pohľadať do skleníka číslo tri niečo, čo by Luna možno ocenila a vtedy zistil, že ak neodtrhnete artičoku, vytvorí obrovský, klas pripomínajúci kvet, ktorý sa nepodobal ničomu, čo Harry predtým videl. Harry si nebol istý, či v tom nebola zapletená nejaká mágia alebo či všetky artičoky takto kvitli, alebo či nájsť kvet artičoky v decembri nemalo niečo spoločné s čarami.

Len vedel, že tá obrovská fialová kvetina bude pre Lunu dokonalá, bez ohľadu na to, akú farbu si rozhodne obliecť.

Ako sa ukázalo, jej šaty boli citrusovo zelené so striebornou výšivkou.

"Hodí sa mi k šatám!" vykríkla, keď pripol kvetinu na jej korzet. Ruka sa mu triasla, pretože dával veľký pozor, aby sa ňou neobtrel niekde, kde by nemal.

Nepomohlo, že sa Luna podivne predklonila, aby mala lepší výhľad na to, ako tá kvetina na jej šatách vyzerá a pritlačila niečo mäkké a oválne na jeho dlaň. Nemyslel si, že si to všimla.

Ale on si všimol.

"Zatancujeme si?" spýtal sa. Uľavilo sa mu, že sa toto vôbec nepodobalo na posledný vianočný bál na Rokforte. Tentoraz nebol šampión, od ktorého sa čakalo, že zaujme parket prvý, kým sa všetci pozerali, ako zakopáva o vlastné nohy. A hudba, ktorá hrala, nebol valčík. Niežeby to Harry rozoznal. Ale nebol dôvod, aby to valčík bol. Profesorka Burbageová mala pri starom gramofóne na kľuku položenú kopu gramoplatní a každých pár minút obnovovala kúzla, aby sa uistila, že magické zosilnenie je na správnej úrovni.

Jediné, čo Harryho napadlo, bolo, že mala čudný hudobný vkus, ale dokonca tie škrípajúce, rozladené elektrické gitary, ktoré hrali akúsi nekonvenčnú skladbu, boli oveľa lepšie ako valčík.

"Ach, áno," odvetila Luna, vzala ho za ruku a viedla ho, až kým neboli v strede tanečného parketu. Harry sa tam cítil lepšie, keď bol stratený v dave.

Začal pohybovať plecami a bokmi, nadvihoval sa na špičkách chodidiel, ako to robili všetci ostatní, ale to netrvalo dlho. So slabým povzdychom šťastia Luna vykročila dopredu a zložila sa v jeho náručí. Začala niečo ako valčík len oveľa, oveľa prítulnejšie.

Keď sa k nemu takto túlila, Harrymu zrazu valčík vôbec nevadil.

Pohľady mu vadili, ale potom začal premýšľať o tom, aká mäkká a pekne stavaná je a ako jej vlasy iskria tým druhom lesku, ktorý mu pripomenul žiariacu osobu, ktorou bola vo vnútri... a tým sa to skončilo. Nepremýšľal o nikom inom, až kým rinčiaca roková hudba náhle nezastavila.

"Tancuješ nádherne, Harry," povedala Luna, keď urobila maličký pukrlík, spodný kopček jej šiat ako prevrátený zmrzlinový kornútik sa  tým pohybom stlačil.

"Vďaka..."

"Pekný valčík, Potter," zaškeril sa Zabini, keď kráčal okolo s dievčaťom, ktoré Harry nespoznal. Asi piatačka.

"Ach, len žiarli na tvoju uhorku," vyhlásila Luna, keď prechádzal.

"Povieš mi niekedy, čo tá uhorka znamená?"

Luna sa zachichotala a zakryla si tvár. "Nemal by si si ma tak doberať, Harry!"

Zrazu bol pri ňom Draco, s Hermionou zavesenou o jeho pažu, celý jeho postoj vyžaroval napätie.

Nebolo príliš ťažké pochopiť prečo. Keď Harry sledoval jeho pohľad k veľkým dvojkrídlovým dverám, ktoré počas bálu pokrývali cencúle, zbadal v nich stáť Luciusa Malfoya. Mal bradu zdvihnutú dohora, úškrn na perách, keď vykročil vpred a ťapkal palicou s haďou hlavou o podlahu.

"Oj!" zhíkla Luna a až vtedy si Harry uvedomil, že ju drží prisilno. Bol zázrak, že ju nepopálil, pretože mal pocit, že sa mu ruky zvnútra rozžiarili ako plamene, ako keby chcel niečo uvoľniť prostredníctvom prstov, niečo horúce a náhle a zákerné.

Aj Lucius by si to zaslúžil...

Draco ležal na posteli, ale nebola to posteľ v Snapovom byte alebo jeho vlastná. Štuchol do trochu zaprášenej krabice. "Našiel som to v tej almare..." Nie, počkať. "Našiel som v tej skrini... " Harry sa pokúsil vziať tú krabicu. Nebolo na Dracovi, aby ju otvoril, ale Draco ju otvoril aj tak a vo vnútri... vo vnútri...

"Harry!" prudko povedal Draco. "Nie tu. Nie teraz."

Zdalo sa, že ho na sekundu oslepilo biele svetlo, kým tá spomienka od neho uskočila ako gumička. Pálenie za jeho očami zoslablo. Ruky ho svrbeli, ale nepálili ako predtým.

"Áno." Jeho hlas znel, ako keby celé hodiny kričal, takže to Harry skúsil znova. "Áno. Vieš, pohľad na neho."

Lunina ruka na jeho ruke bola teplá a utešujúca, keď ho v pomalých osmičkách hladila po rukáve. "Ach, viem. Jeho vlasy sú tak jasne biele. Mňa tiež bolia oči."

Harry na chvíľu len zízal. Ale potom si dal dve a dve dokopy: to, že oslepol, bolo verejne známe, ale neboli známe konkrétne detaily. Novinári oznámili, že ho uniesli smrťožrúti na príkaz Veď-Viete-Koho. Ale skutočnosť, že Lucius Malfoy bol tým, kto tie ihly viedol? Luna to asi nevedela.

"Dracove vlasy sú tej istej farby," pokúsil sa zorientovať. Do kelu, Snape mal pravdu. To nekráčal dopredu Lucius, ale Harry na to okamžite zabudol.

Nie je to Lucius, vravel si v duchu. Nie je to Lucius, nie je to Lucius, nie je to Lucius.

Zvláštne, ako mu tie litánie pripomenuli, ako si kedysi myslel: Není to Remus. Ale nepovedali mu  kedy.

"Dracove vlasy nie sú tej istej farby." Luna naklonila hlavu nabok. "Majú inú kvintesenciu."

"Harry," potichu prehovorila Hermiona. "Si v poriadku?"

"Zdravý ako rybička."

Dobbymu je chvíli špatně a pak je znovu zdravý jako řípa, Harry Pottere, pane!

Harry pokrútil hlavou, aby sa zbavil hlasov v jej vnútri. Začínalo byť mätúce, keď vás zaplavovali dojmy, ktoré mohli, ale nemuseli byť skutočnými spomienkami. Hoci nepochyboval, že jeho reakcia na to, keď uvidel Luciusa Malfoya, mu niečo vravela. Skrátka nevedel o Samhaine, pretože mu to povedali. Tiež to vedel vo svojom vnútri.

"Myslím, že je na rade ďalší tanec," prehlásil Draco, hlas sa mu zmenil na zákerný. Harry si nebol istý, či je to preto, lebo začínal hrať svoju úlohu alebo sa tak cítil, keď myslel na svojho otca. Asi oboje. "Predstiera, že ma nevidí, ale verte mi, vidí ma."

Hermiona zatriasla rukou pri svojom hrdle ako starodávna hrdinka v tiesni. "Ale... ale on to neodsúhlasí, Draco! Nie, keď budeš tancovať s muklorodenou. Nemyslíš, že by si si ho nemal znepriateliť?"

Bože, jej hranie bolo hrozné.

"Je mi jedno, či sa zadusí." Dracovo hranie bolo oveľa lepšie, ale na druhej strane on nehral. "Dokonalé," dodal, keď sa okolo nich rozoznel pomalý nábeh akejsi balady. Venoval Hermione úsmev, ktorý bol vyložene hriešny. "Slaďák."

Hermiona bez zaváhania prešla do jeho náručia. Tiež dobré. Harry si nebol istý, či znesie ďalšiu scénu ála "ale čo Lucius" .

"Čo je vôbec kvintesencia?" spýtal sa, keď sa začal kolísať s Lunou pritlačenou na seba.

"Hmm? Ach, esencia, duša... ale nie celkom. Je to skôr ako... podstata."

"Je to skutočné slovo?"
Luna sa opretá o neho zavrtela. "Ja používam len skutočné slová. Myslela som, že to vieš."

To zavrtenie... zrazu jej pery vyzerali bližšie než predtým a určite ružovejšie.

Keď si uvedomil, že ju chcel práve pobozkať, priamo tam na tanečnom parkete, kde to všetci mohli vidieť, Harry pátral po niečom, čo by ho rozptýlilo od myšlienok, či jej pery sú rovnako jemné a kypré ako vyzerali. Pohľad na Snapa, ktorý stál na kraji tanečného parketu a ktorého oči sledovali aj Harry aj Draca, mu poskytol nápad.

"Kvintesencia je dobré slovo pre scrabble. Hrávaš ho?"

Čo si myslel? Bola bystrohlavčankou. Samozrejme, že ho hrala.

"Trochu."

"Nechcela by si si prísť dole občas zahrať?"
"Prísť dole?"

"Do Snapovho bytu. My dvaja by sme mohli hrať spolu proti Snapovi s Dracom."

Lunin hlas zostal váhavý a zmätený. "Ale Harry... ja už ich poznám."

"Poznáš koho?"

"Tvoju rodinu."

"Čo to má spoločné so scrabble?"

Zružovela, čo by malo vyzerať hrozne s jej svetlozeleným oblečením, ale dajako nevyzeralo. "Nuž, keď chlapec pozve dievča domov, buď ju chce predstaviť rodine alebo chce, aby spoločne chytali štrbinolezcov a nemyslím, že by štrbinolezci mohli žiť v podzemí..."

Ach. Ach. Harry si ju pritiahol bližšie a pobozkal ju na vrch vlasov. "Nie, žiadni štrbinolezci. Ale áno, nevadilo by mi správne ťa predstaviť. Ako svoju... ehm, priateľku. Ale vieš, že v skutočnosti nepovažujem Snapov byt za svoj domov. Aj keby som považoval kedysi, ja práve..." Odsunul sa a slabo pokrčil plecami. "Pracujem na tom, aby sme boli priateľmi."

"To mi je ľúto, že to počujem."

Harry sa naježil. "Budeš ďalším človekom, ktorý mi povie, že by som ho mal skrátka prijať ako svojho otca?"

Zase zmätenie. "Bolo mi len ľúto to, že byť s ním je prácou."

"Zatiaľ to nie je príliš zlé." Harry ju párkrát zatočil a premýšľal, prečo požiadať ju ísť s ním na bál bolo v porovnaní s týmto také ľahké. "Hm... nič si nepovedala o tom, či si mojou priateľkou."

"Musela by som ti prestať dávať uhorky." Povedala to tak, ako keby to bol závažný problém.

"Bez uhoriek dokážem žiť."

"No... myslím, že som alergická na štrbinolezcov, ale inak..." Usmiala sa na neho. "Áno."

"Skvelé." Harry robil, čo mohol, aby sa neobzeral po imele a mal tak výhovorku pobozkať ju. "Hm, nuž..."

Usmiala sa ako slniečko. "Ak ti došli slová, stále ma môžeš požiadať o tanec."

"Ale my už tancujeme."

"Požiadať ma môžeš stále."
Harry sa usmial, pritiahol si ju bližšie a urobil presne to.

---------------------------------------------------

"Mohol by som mať trochu morálnej podpory od svojho brata?" spýtal sa Draco, keď sa postavil vedľa neho. "Pretože si myslím, že je čas, aby som vytmavil istému bývalému otcovi, čo si o ňom myslím."

Harry takmer prehltol. Časť z neho sa nechcela dostať k Luciusovi Malfoyovi nijako bližšie, dokonca aj keď vedel, že je v jeho tele Remus. Ale Remus nebol jediný, kto tu mal hrať nejakú úlohu. Čokoľvek, čo Harry mohol urobiť, aby bola jeho lesť úspešnejšia... nuž, Harry to urobí.

Potom ho trklo, že Draco nevyzeral ako svoje zvyčajné dokonalé ja. V očiach mal krvavé jemné, červené popraskané cievky a pokožka okolo nich bola napuchnutá. Ako keby zadržiaval slzy.

"Nechceš, aby ťa Lucius videl... ehm, rozrušeného," zamrmlal. "Uf, Hermiona, poznáš kúzlo, ktoré to..."

Švihla prútikom a zašepkala zaklínadlo.

"Nie som rozrušený z toho, že ho vidím." Draco zdvihol hlavu. "Je na čase povedať mu, čo si myslím. Počas jednania o vylúčení som bol dosť pasívny a vtedy vo Francúzsku som nemal ani desať sekúnd na to, aby som povedal, čo si v skutočnosti myslím, a..."

"Draco," prerušila ho Hermiona. "Takéto veci nemáš Harrymu vravieť." Otočila sa k Harrymu. "Je rozrušený..."

"Ale nie kvôli Luciusovi!"

"Potom kvôli čomu?"

"Je to hlúpe." Dracove nosné dierky sa zväčšili. "Zabudnite na to."

Hermiona mu položila ruku na plece. "Ach, Draco. Vôbec to nie je hlúpe. Je to veľmi, veľmi ľudské."

"Občas si prajem, aby som taký nebol." Zhlboka sa nadýchol a napravil si habit do elegantných záhybov. "Som pripravený stretnúť sa s ním."

Dovtedy k nim prešiel pomedzi tanečníkov Snape. Zastavil pri Dracovi a začal hrať svoju úlohu. Dokonale, musel Harry priznať. Keby v tom nebol zapletený, uveril by mu každé slovo.

"Máš v očiach ten výraz, Draco."

"Ahojky, Severus. Užívaš si bál? Musíš; videl som ťa tancovať s profesorkou Burbageovou a..."

Snape prikročil bližšie, jeho temný pohľad sa zavŕtaval do Dracovho. "Aktuálnou otázkou je, čo máš v pláne urobiť ty."

"Ak to musíš vedieť, napadlo mi, že s Luciusom prehodím slovíčko."

Snape sa krátko pozrel na Hermionu. "Napadlo ti, že mu vrhneš do tváre svoj výber partnerky. Si si istý, že je to múdre?"

Hermiona znova nasadila svoj roztrasený hlas, ale aspoň tentoraz nemávala rukou. "Draco, možno je to zlý nápad. Je mi jedno, čo si myslí a tebe by malo byť tiež."

"Mám v paži, čo si myslí. Len chcem, aby vedel, o čo prišiel," odvetil Draco hlbokým, napätým hlasom. "Prišiel o mňa a nie len preto, že som namiesto jeho synom Severusa. Nie je to len o tom, že som vo väčšom bezpečí so Svetlom než s Temnotou. On ma stratil ešte väčšmi, pretože už viacej nezdieľam to, čo si on najviac cení. V skutočnosti je mi z toho zle. Musí to vedieť!"

Bez toho, aby počkal na Snapovo dovolenie, začal Draco kráčať vpred, Hermionina ruka zovretá v jeho. V skutočnosti ju za sebou neťahal, ale netvárila sa, že si je istá, že je toto ten najlepší nápad, ktorý kedy počula.

"Prútiky pripraviť," zamrmlal Snape, keď sa pohol vpred spolu s Harrym.

"Áno," nezreteľne odpovedal Harry. "Hm.. no, mali ste pravdu. O... nie je také ľahké byť s ním v jednej miestnosti, aj keď viem..."

Povie príliš veľa, ak nebude opatrný, ale samozrejme Snape bol oveľa väčšmi zvyknutý držať sa určenej role dokonca v časoch veľkého nebezpečenstva. Dokázal to na Samhaine, nie? Z ničoho nič mal Harry desaťkrát viacej rešpektu než predtým za to, že Snape tej noci hral svoju úlohu.

Dokonca aj keď si na to v skutočnosti nedokázal spomenúť.

"S riaditeľom nedovolíme, aby sa ti niečo stalo," povedal Snape bez toho, aby zmenil tempo. "Ale napriek tomu zostaň blízko, Harry. Lucius Malfoy nie je nič iné ako úskočný diabol. Slečna Lovegoodová, odporučil by som vám, aby ste zostali tu."

Pre prípad, že by sa Luciusovi podarilo použiť vymenené prenášadlo...

Harry prikývol, keď to vyzeralo, že Luna s nimi pôjde aj tak. Prestala kráčať a venovala mu povzbudzujúci úsmev.

"Je to moja priateľka," prehlásil Harry bez toho, že by to zamýšľal. Len mal pocit, že kráča po ceste k svojej záhube, čo bolo hlúpe, hlúpe. Na vzdialenej strane siene stál Remus! Remus mu neublíži!

Ale jeho zničená pamäť sa mu miešala s tými hroznými príbehmi, ktoré počul.

Nebolo času premýšľať. Dostali sa k nemu, riaditeľ sa zjavil odnikadiaľ, aby sa postavil na Harryho druhú stranu.

"Dobrý večer, správca Malfoy," povedal Draco s formálnym úklonom. "Smiem vám predstaviť..."

Úškrn na Luciusovej tvári sa zmenil na odporný. "Neopovažuj sa."

"Svoju partnerku, Hermionu Grangerovú," pokračoval Draco, hlas  arogantný po tej výzve." Som si istý, že si pamätáte časy, keď som o nej rozprával. Najlepšia študentka v našom ročníku. Páni, niektorí jej hovoria najbystrejšia čarodejnica svojho veku. A jej rodičia sú muklovia. Obaja. Nikde v jej rodinnej histórii nie je ani len stopa po mágii."

Luciusova ruka zovrela palicu s haďou hlavou, paža sa mu chvela, ako keby mu dávalo zabrať neprekliať Draca alebo možno Hermionu. "Pri pomyslení na to, že môjmu synovi nebude záležať na najčistokrvnejšom čarodejníckom dedičstve v celej Británii a Francúzsku a koketuje s dievčiskom, ktoré vyrastalo bez toho, aby poznalo rozdiel medzi prútikom a palicou..."

"Ach, ale ja nie som tvoj syn, všakže? Tvoje rozhodnutie, Lucius."

"Tvoja krv je stála moja, chlapče, a ja sa nebudem pozerať, ako sa mieša s tou špinavou humusáčkou. Jej druh mali zaškrtiť pri narodení..."

"To by už stačilo," prehovoril Dumbledore.

"Vy neviete nič o mojom druhu!" súčasne vykríkla Hermiona. To je už lepšie, pomyslel si Harry. Hermiona nebola žiadna hanblivka. "A neviete vôbec nič o Dracovi! Je to dobrý človek, ktorý sa snaží vidieť v dievčati to, kým je, namiesto toho, aby sa pozeral na to, kým boli jej predkovia!"

"Tak ty..." Lucius vytrhol prútik z konca svojej palice a rozkýval ho v oblúku sľubujúcom bolesť a nešťastie.

"To už by stačilo!" zareval Dumbledore. "Toto je škola, pri Merlinovi a vy ste členom správnej rady! Ak prekľajete študentov priamo predo mnou, sám vás prekľajem! A potom dozriem, aby ste zhnili v Azbakane!"

Lucius vrazil prútik nazad do svojej palice, celé jeho chovanie kričalo urazenou dôstojnosťou.

Harry bol presvedčený, že to je skutočne Lucius, hoci vedel, že nemôže byť, nemôže. Vážne bola úľava, že ak plán s prenášadlom vyjde, nepôjde nikam s touto presnou kópiou Luciusa. Snape vedel, o čom rozpráva.

"Nie som zvyknutý, aby sa humusáci so mnou takto rozprávali. Mala by byť potrestaná za nedostatok rešpektu k členovi správnej rady."

Záblesk v jeho očiach prezradil, že myslí na ten druh trestu, o ktorom neustále rozprával Filch. Ten s reťazami a bičmi.

"Mali by vás zbaviť vášho postavenia za to, že ste to slovo použili pri plnení svojich povinnosti." Dumbledore prikývol, ako keby ho to práve napadlo. "Zvolám mimoriadnu schôdzu správnej rady školy, Malfoy. A tentoraz vám bude nanič váš vplyv a peniaze. Keď rada uvidí, ako ste na študenta vytiahli prútik, okamžite vás bude chcieť vylúčiť z pozemkov Rokfortu. Teraz prosím odíďte."

Lucius pohodil dlhými vlasmi ponad plece, črty sa mu zvraštili pohŕdaním. "Stále som správca školy, Dumbledore. Mám plné právo zostať tu po dobu bálu."

"Potom si zostaň," riekol Draco. "Ale vyhýbaj sa mi. Poďme, Hermiona. Nájdime si nejaké imelo."

Luciusove oči zaiskrili pobúrením, ale zvyšok tváre sa nadobudol podobu chladnej, bezcitnej masky. "Dobre. Zdá sa, že som urobil dobre, keď som ho vydedil. V žiadnom prípade si nezaslúži nosiť meno Malfoy."

Hlas, ktorý klesol takmer o oktávu, sa podobal pradeniu. "A ako sa máme dnes večer, pán Potter? Vidím, že nemáte okuliare. Páni, páni, Severus odviedol dobrú prácu. Podľa toho čo som počul, vaše oči boli rozbodané bez nádeje na vyliečenie."

Harrymu bolo skutočne zle. Hoci toto bol Remus, kto tieto veci vravel. Hoci to Remus nerobil, aby bol krutý, ale aby nakoniec zachránil životy, tak, aby mohol pokračovať a stále prinášať Rádu kľúčové informácie...

Harry to všetko vedel. Ale jednako mu z toho bolo zle.

"Vyhýbaj sa môjmu synovi, Lucius," zasyčal Snape. "Vyhýbaj sa obom mojím synom, inak budeš ľutovať ten deň. Poďme, Harry. Myslím, že potrebujeme trochu vzduchu, ktorý nie znečistený zápachom diabla."

Harry sa potkýnal, keď ho Snape ťahal preč, ale nevadilo mu to. Len chcel byť tak ďaleko od Remusa, ako bolo možné. Keď boli v polovici Veľkej siene, vytrhol si trochu zadychčaný ruku zo Snapovho zovretia. "To bolo..."

"Áno. Si v poriadku?"

"Len... len potrebujem trochu vzduchu," lapal po dychu Harry. "A myslím, že čas premýšľať."

"Je skutočne šokujúce, akí zlí dokážu byť niektorí ľudia k blízkym príbuzným," povedal Snape s varovným pohľadom.

Správne. Harry musel byť opatrný, čo povie. Domnieval sa, že to, čo skutočne potreboval, bolo rozptýlenie. "Mal by som sa vrátiť k Lune. Videl si ju?"

Snape sa rozhliadol. "Zdá sa, že sa rozpráva so spodnými vetvami jedného z čarostromov."

"Rozpráva sa s náštipníčkami, ktorí pomáhali ozdobovať."

Snape pretočil očami. "Rozhodne. Potom sa k nej vráť." Keď Ron s Lavender prechádzali okolo, Snape o kúsok zvýšil hlas. "Budem dávať pozor."

Harry prikývol, ale na chvíľu zaváhal. "Pane. Severus, myslím. Hm... ďakujem ti."

"Nie je treba mi ďakovať." Snape načiahol ruku, ale potom ju stiahol.

"No aj tak ti ďakujem. Za, hm..." Harrymu nedošli slová preto, že musel udržať Remusovo tajomstvo. Tentoraz bol problém v tom, že nevedel, ako so Snapom hovoriť. "Hm, za to, že si vedel, že to dnes večer bude ťažké." Z ničoho nič v rozpakoch sa Harry odvrátil skôr, než Snape mohol odpovedať a zamieril k stromčeku, na ktorý ukázal Snape. Pokúsil sa na Rona priateľsky mávnuť, keď ho obchádzal, ale bola to zbytočná snaha. Na rozdiel od Draca Ron imelo našiel. Bozkával sa pod ním s Lavender, ústa mal vrazené na jej, ako keby sa topil a ona bola fľaša s kyslíkom.

Až na to, že Harry pochyboval, že  by Ron vydával tieto chlípajúce zvuky so skutočným potápačským vybavením.

Harry natiahol krk, pretože už Lunu viacej nevidel nikde blízko stromčekov. Kam šla?

Pohol sa, že prejde cikcakovito celú veľkú miestnosť, aby ju našiel. Časť z neho sledovala aj Luciusa Malfoya, ale Harry sa pokúšal nepodľahnúť svojmu nutkaniu vyhnúť sa tomu mužovi na sto honov.

Koniec koncov, bol to Remus, a ak to bolo možné, mal použiť prenášadlo. To bolo dôležité. Vďaka tomu si Voldemor bude myslieť, že Lucius je oddaný a urobil, čo mohol, aby mu priniesol na tanieri hlavu Harryho Pottera...

Alebo oči...

A zaručí to, že Lucius nezostane členom rady, čo zbaví Remusa požiadaviek na zrušenie kúziel. To bolo tiež dôležité a Harry si to uvedomoval.

Takže keď zazrel stôl obťažkaný trasúcimi sa piškótovými tortičkami s polevou a Luciusa, ktorý stál od nich len niekoľko metrov, zaťal zuby a napochodoval k nim.

Snape, všimol si, kráčal uhlopriečnym smerom, krížom cez parket, aby sa k nemu dostal. Kvôli tomu Harry ešte zrýchlil. Remus potreboval príležitosť použiť prenášadlo a tú nedostane, ak sa sem Snape dostane prvý a bude musieť preukázať, že bráni Harryho.

Dumbledore by mohol byť problémom, ale podľa toho, ako to vyzeralo, práve vážne dohováral Dracovi.

Harry sa zaparkoval pred misou syrových závitkov a čakal. Telo mal stuhnuté a mal pocit, ako keby patrilo niekomu inému. Napravo, kde bol Remus, sa nepozrel. Len chcel, aby už bol koniec.

No tak, Remus. No tak, Remus...

"Reducto!" vykríkol Snape.

Ale počkať, to nebolo správne, že nie? Ako mohol zaútočiť na Malfoya? Bol to Remus!

Snapovo kúzlo prešlo oblúkom vzduchom, zasiahlo Remusa do chrbta, postrčilo ho dopredu do prázdneho priestoru, ktorý ho oddeľoval od Harryho.

V okamihu predtým ako sa s ním Remus ako Malfoy zrazil, Harry pochopil. Snape videl svoju šancu a využil ju; spôsob, ako sa postarať, že všetci, naozaj všetci uvidia, kedy Harryho Pottera odnieslo prenášadlo.

Po tomto neexistovala možnosť, aby sa Malfoy vyhol vyhadzovu. Objaví sa to v každých novinách čarodejníckej Británie.

Remus do neho vrazil, načiahol ruku, aby schmatol Harryho za lakeť. "Teraz, smrť," zašepkal a zdalo sa, že svet okolo Harryho vzplanul, keď sa prenášadlo aktivovalo. Vcucol ho obrovský vzdušný vír, Remus bol vedľa neho, sieň pod nimi zmizla v rozvírenej zmesi farieb.

Harry kričal a bojoval a nielen preto, že to pomohlo celej veci vyzerať reálnejšie, keby Voldemort nazrel Remusovi do mysle. Chcelo sa mu kričať a bojovať. Nenávidel, ako mu dlhé Luciusove vlasy švihali do tváre, nenávidel, ako ten muž zvieral jeho lakeť, nenávidel prenášadla...

Ale toto ho nemalo doniesť na špinavý cintorín. Mal skončiť tam, kde býval Snape, bezpečný za ochranami, o ktorých počul.

Ale keď s buchnutím pristál, vôbec nebol v Snapových izbách. Harry vyskočil na nohy a pozrel sa napravo, naľavo, nahor, dole, aby našiel Remusa. Ale nie, v poslednom okamihu ho odsalo preč a Harry bol sám.

Sám v kamennej izbe v tvare kruhovej výseče, kde nebolo nič iné okrem postele a kozubu.

Doslova nič iné. Neboli tam dokonca ani dvere.

Ani okno.

Harry prehltol a vravel si, aby nepanikáril. Bol napokon čarodejníkom a kdekoľvek bol, letax poskytne cestu von. Na rímse bol dokonca prášok.

Trochu si nabral, vkročil do kozuba a pokúsil sa ísť do Snapovho bytu, pretože to bol plán.

Prášok klesol do ohniska, ako keby nebol ničím iným len popolom.

"Dumbledorova pracovňa!" skúsil Harry. "Stredná škola čarodejnícka! Nemocničné krídlo na Rokforte!"

Nič, nič, nič.

Ani premiestnenie nefungovalo a keď skúsil odpaľovacie kúzlo, aby sa dostal von, odrazilo sa od steny a začalo odskakovať po miestnosti. Takmer ho niekoľkokrát zasiahlo, než dokázal zakričať kúzlo, aby ho zrušil.

Nakoniec, keď skúsil všetko, čo ho dokázalo napadnúť, z čoho väčšina ho prinútila skloniť sa pred vlastnými kúzlami, sa Harry posadil na kraj úzkej postele a hľadel na kamenné steny, ktoré ho väznili.

Žiadna cesta von neexistovala.

Nech bol kdekoľvek, bol tam skutočne v pasci.

---------------------------------------------------


0 Komentáře

Nejnovější komentáře