25. Ľstivý, lačný Chrabromilčan

datum: Pátek 04 září 2015
v kategorii: RODINA jako žádná jiná > AFLNO Kapitoly 21 - 30
komentáře: 2
nehodnoceno -
Preklad: Jimmi
Beta-read: Tersa, JSark

---------------------------------------------------


Kapitola dvadsiata piata

Ľstivý, lačný Chrabromilčan

---------------------------------------------------

"Od koho to je?" spýtal sa Ron, keď v utorok ráno žltohnedá sova pustila pri raňajkách pred Harryho malú krabičku.

Harry sa zaškeril. Uľavilo sa mu, keď zistil, že stihla prísť pred ďalšou hodinou Etiky. Uľavilo sa mu ešte viac z toho, že dvojčatá urobili, ako žiadal a poslali jeho objednávku radšej v obyčajnej krabici než v krabici ozdobenej ich logom. Samozrejme, mohlo to mať veľa spoločného s tým, že ich produkty v piatom ročníku na Rokforte zakázali. Harry si nebol istý, či sa ten zákaz vôbec zrušil. "To by som radšej nepovedal."

Hermiona sa na neho lišiacky pozrela. "Darček pre Lunu?"

Harry v lepšiu výhovorku ani nemohol dúfať. Dokonca nemusel vôbec klamať, aby v nej pokračoval. Nasmeroval na Hermionu hrané zlostné zazretie, keď sám seba zopakoval rozhodným hlasom.

"To by som radšej nepovedal."

"Aj tak sa to dosť skoro všetci dozvieme," odvetila Hermiona, keď vyskočila a začala do školskej tašky zhŕňať knihy zo stola.

"Načo ten zhon?" spýtal sa Ron s plnými ústami praženice. "Máš voľnú hodinu."

"Áno, ale dnes ráno ma čakajú na Štúdiách muklov. S Dracom chceme predviesť ukážku psychoanalýzy."

"Prečo?"

"Je to súčasť jeho projektu."

Ron s buchnutím odložil vidličku. "Prečo pri Merlinovom mene nemôže skrátka napísať esej?"

"Pretože," trpezlivo odpovedala Hermiona, "ten projekt tak, ako ho schválila profesorka Burbageová, zahrňoval ukážku spoločne s esejou. Prečo si myslíš, že sme minulý týždeň precvičovali tú prípadovú štúdiu?"

"Ty už Štúdia muklov ani viacej nemáš!" mrmlal Ron.

Hermiona sa trochu predklonila, aby mu mohla prehovoriť rovno do ucha. "Nie, ale Draco v poslednom období dostal pekne zabrať. Potrebuje všetku našu podporu, ktorú mu dokážeme poskytnúť, a ak som schopná odpútať jeho myseľ od... iných vecí... myslím, že je správne to urobiť."

"Nemusíš..."

Hermiona sa znova vystrela a prehovorila ešte rozhodnejšie. "Vážne musím. Páči sa mi predstava, že môžem pomôcť posilniť Dracov nový spôsob myslenia. V minulosti by sa mu ani nesnívalo, aby požiadal muklorodenú o akýkoľvek druh pomoci. To, že to teraz dokáže... dokazuje obrovský pokrok, nemyslíš?"

"Nedovoľ mu očierňovať Chrabromil," povedal Harry.

Hermiona sa usmiala. "Nedovolím."

"Takže sa uvidíme pri obede?" spýtal sa Ron.

"V skutočnosti mám v pláne zopakovať si Aritmanciu..."

"S Dracom." Ron sa zamračil.

"Ty jej snáď chápeš?"

To znelo Harrymu rozumne, ale Ron zrejme nemal rovnaký pocit. Jeho zamračenie sa prehlbovalo, keď červeň vystúpila až tak, aby sfarbila jeho pokožku do odtieňa zrelej rajčiny.

"Tak som to nemyslela," rýchlo povedala Hermiona. "Nie každý ju potrebuje. Ale vieš, že si chcem na MLOKoch viesť dobre. Už zostáva len sedem mesiacov a Draco prišiel so skvelými palindrómami, ktoré nám obom pomáhajú zapamätať si tie najkomplikovanejšie vzorce a -" Zohla sa, venovala rýchly božtek Ronovi na líce. "Uvidíme sa na Transfigurácii a Etike."

Jej pohľad na Harryho bol kritický. "Aj s tebou sa tam uvidím. Hlavne na Etike."

"Ani by sa mi nesnívalo znova ju vynechať," veselým hlasom odvetil Harry, výraz, ktorý mu venovala, ignoroval.

Očakával, že Ron nadviaže na tému účasť na Etike, s ktorou ich Hermiona opustila, hlavne po Harryho radostnej odpovedi, ale druhý chlapec bol príliš nevrlý. V okamihu, keď bola Hermiona z dosluchu, zastonal a oprel si čelo o stôl.

"Čo je?"

Ronovou jedinou odpoveďou bolo dlhšie zastonanie.

"Čo je?" Harry triasol Ronovým plecom, až kým sa druhý chlapec znova neposadil.

"Ja ani neviem, čo je palindrom!"

Harry zažmurkal. "Uch... no a? Nebude to naposledy, čo Hermiona točí o niečom, čomu ani jeden z nás nerozumie."

"Áno, ale..." Ron si ťažko vzdychol. "S Dracom si tak dobre rozumie."

"Fajn. Nechcem, aby sa moji kamoši hádali."

"Ak sa mňa pýtaš, s Dracom si rozumie príliš dobre."

Vtedy to Harrymu došlo. "Nebuď smiešny. On je stále -" Včas si spomenul, aby nič nepovedal na verejnom mieste, ako je toto. Draco bol neústupný, prakticky šialený v tom, že by Rhiannon mohla byť v nebezpečenstve, keby sa roznieslo čo i len slovíčko o tom, čo k nej cíti. "No... veď vieš."

"A predsa sa spolu vytrácajú, aby sa bavili o sexuálnych fantáziách," mrmlal Ron.

"To bolo len hranie rolí!" vykríkol Harry. "Vysvetlili to."

"Možno by sme mali vynechať Starostlivosť o magické tvory a ísť namiesto toho na Štúdia muklov," hrozivo navrhol Ron. "Pozrieť sa, ako to takzvané hranie rolí vyzerá. Zistiť, ako sa k sebe správajú, keď tam nie som, respektíve keď si myslia, že tam nie som, tak je to."

"Nie, nie, my si musíme ísť vypočuť, či nie sú nejaké nové správy o hydrách na úteku." Harry šklbal Ronovým rukávom, aby ho prinútil k pohybu. "Poďme."

"Myslím, že by som radšej videl to hranie rolí. Môžem si požičať plášť tvojho otca, kamarát?"

"Ron." Harry počkal, až kým sa mu jeho priateľ nepozrie do tváre. "Ak jej neveríš, keď je osamote s Dracom, potom to, čo s ňou máš, za veľa nestojí."

"Áno, no, tebe sa to ľahko hovorí." Ronove ruky sa na stole zovreli. "Nedokážeš si spomenúť na veci, čo minulý rok povedal, na to, ako s ňou občas flirtoval..."

Nie, to Harry nedokázal. Alebo možno dokázal. V tom v jeho mysli vyskočil záblesk spomienky, spomienky na Draca mykajúceho obočím, a smejúceho sa, keď povedal niečo o tom, že presvedčí Hermionu, aby kvôli nemu opustila Rona, o tom, ako jediný dôvod, prečo by to urobil, bolo vidieť Ronovu tvár, ako sa zmení na fialovú...

Následne sa zaťali Harryho vlastné päste. Draco už dlhšie nebol Malfoy, ale stále dokázal byť presne taký blbec ako vždy. "Robí to len, aby ťa vytočil. Povedal mi to."

Ron sa odvrátil. "To len tak hovoríš."

"Nie, nie, vážne povedal." Harry potriasol Rona za plece, aby sa na neho znova musel pozrieť. "Minulý rok. Práve som si spomenul."

"No teda, to -" Ronov hnev zjavne praskol vo dvoje. "Počkať, ty si si na niečo spomenul?"

"Áno, určite. V nemocničnom krídle, po... no, neviem presne po čom. Ale áno, Draco to povedal." Harry sa prizrel Ronovi zbližša. "A vieš vďaka čomu som si spomenul? Bola to reakcia na to, že si spomenul, že Draco flirtoval minulý rok s Hermionou. To bolo... ako kľúč, ktorý sa otočil v zámke, a tá spomienka sa uvoľnila. Moja terapeutka to myslí dobre, ale keď príde na stratu pamäte, jej teórie stoja za hovno."

"To mohla byť náhoda," pochyboval Ron.

Nebola, ale Harry nedokázal vysvetliť, ako to vedel, nie bez porušenia sľubu s Dracom.

"Fajn, len nedávaj tak bacha na to, čo hovoríš," zľahka povedal. "A uvidíme. Teraz už poď, nech nemeškáme na Starostlivosť o magické tvory."

Ron vrhol roztúžený pohľad smerom, ktorým odišla Hermiona, ale potom si vzdychol a vyšiel von s Harrym.

---------------------------------------------------

Zabini sa niesol ako páv, keď opúšťal učebňu Transfigurácie.

Draco počkal, kým nebol z dohľadu a dosluchu a potom poklesol na stoličke. "Nemôžem uveriť, že práve on má také šťastie. Jediný animágus medzi nami? Ja mám byť tiež animágom. Ja mám byť niečím úžasným, niečím veľkolepým a vznešeným a nesmiernym,   a -

"Ty máš byť fretkou a vieš to," ozval sa Ron, keď podišiel k Harryho a Dracovmu stolu.

"Ach, mlč, Ron," povedala Hermiona tesne za ním. "Ja som tiež sklamaná."

"Obaja to beriete príliš tvrdo," odvetil Harry. "McGonagallová nepovedala, že Zabini je jediný animágus medzi nami. Povedala, že je jediný, ktorého schopnosti sú rozvinuté dosť na to, aby sa s nimi dalo práve teraz pracovať, a tak sa zvyšok triedy bude môcť posunúť k iným témam."

"Tiež povedala, že štatistická pravdepodobnosť výskytu druhého animága v skupine tejto veľkosti je veľmi malá," zastonal Draco.

Harry počul, čo nepovedal: A mal som to byť ja, ja, ja...

Ron si odfrkol. "Prečo sme potom na tejto hovadine premrhali dva mesiace? To by som rád vedel!"

"To nám povedala na začiatku, keď sme to začali brať," netrpezlivo odvetila Hermiona. "Ministerstvo chce, aby sa animágovia registrovali a tak využívajú siedmacke vyučovanie v snahe zavčasu identifikovať. Čo znamená, že majú podozrenie, že väčšina nie je zaregistrovaná, čo sa určite zhoduje s naším osobným zážitkom, všakže..." Náhle sa jej rozjasnila tvár. "Hore hlavu, Draco! Ich štatistiky sú založené len na známych animágoch. Ministerstvo pravdepodobne ani netuší, koľko ich je alebo aká je ich pravdepodobnosť."

"Ach. Dobré uvažovanie. Samozrejme, malo ma to napadnúť, ale..." Draco odtlačil stoličku dozadu a postavil sa, už sa tváril menej zlomene než predtým. "Ďakujem ti, Hermiona."

Ron pod nosom slabo zavrčal.

"Zle ti trávi?" spýtal sa Draco, možno len o trošičku zdvorilejšie, aby tá zdvorilosť bola dôveryhodná.

Hermiona pretočila očami. "Buďte dobrí, obaja."

Buďte dobrí... buďte dobrí.... buďte dobrí....

Harry potriasol hlavou, aby dostal Snapov hlas zo svojej hlavy. Aj tak si nebol istý, prečo na neho tieto slová stále takto pôsobili. Bolo to predsa to, čo by akýkoľvek muž mohol povedať chlapcovi, ktorého považoval za svojho syna. Neznamenalo to, že ten chlapec musel zareagovať nejakým konkrétnym spôsobom. Alebo vôbec nejako zareagovať.

Nevadí, že mu istý list napovedal, že on to kedysi cítil veľmi, veľmi odlišne.

Práve teraz to tak necítil a to bolo to, čo sa počítalo.

"Áno, tak buďme dobrí," zopakoval Draco, na posledné dve slová kládol niečo, čo sa javilo ako mimoriadny dôraz. "A kedy je lepší čas než teraz?"

S tým zovrel ruku na Harryho paži a začal ho manévrovať smerom ku dverám učebne.

Hermiona sa okamžite chytila. "To je pravda, Harry. Odo dneška sa zúčastňuješ svojich hodín Etiky."

"Nie je nutné so mnou hrubo zaobchádzať -"

"Áno, tomu absolútne verím," povedal Draco hlasom, ktorý vravel úplný opak. "Vzhľadom na to, že si minulý štvrtok zmizol na chodbe cestou tam, a že hodinu predtým si zmizol počas Transfigurácie."

"Dnes to neurobím-"

"To je pravda, neurobíš," povedal Ron, keď sa dostali na chodbu a začali mieriť na Etiku. Trojica tam Harryho viac či menej hnala. "Bolo dobré, že som si dnes dopoludnia spomenul na tvoj neviditeľný plášť. Len pre istotu som ho počas obeda čmajzol."

Harry zaškrípal zubami. "Fajn, to, že som na to neprišiel, by vám malo dokázať, že som ho nemal v úmysle použiť, všakže?"

"A ja ti mám veriť, že ak ti pustím ruku, pôjdeš s nami na Etiku dobrovoľne, však?"

Draco svoju otázku vystrelil s takým sarkazmom, že sa Harry ani neobťažoval na ňu odpovedať. Len vysoko zdvihol hlavu, kráčal s nimi ďalej a čakal, až kým nebudú v polovici cesty, aby podnikol svoj ťah.

Nebolo treba veľa. Len kradmé siahnutie rukou do vrecka, aby mohol zovrieť ulievaciu maškrtu, ktorú si tam schoval už skôr. Potom predstierať zívnutie, keď zdvihol voľnú ruku k ústam a vhodiť si tú magicky upravenú cukrovinku do úst.

Harry ju dokonca ani nepožul, pretože to by ho mohlo veľmi ľahko prezradiť. Prehltol ju v jednom kuse, využil sliny, ktoré si našetril za posledných pár minút a potom čakal na výsledky.

Boli veľkolepejšie než očakával, hoci to asi nebolo najlepšie slovo na opis toho, čo sa následne udialo.

V jeho bruchu začal silný rachot a potom bez nejakého ďalšieho varovania niečo vystrelilo nahor jeho hrdlom a prinútilo ho zvracať.

Harry vytrhol ruku z Dracovho zovretia, keď sa predklonil, jeho žalúdok sa príšerne zmietal. Z úst sa mu vychrlili čierne zvratky, ktoré sa vynorili s takou silou, že keď zasiahli kamennú podlahu, znova sa rozstrekli a šplechli tú hnusnú tekutinu všetkými smermi.

"Fúúúúj," niekto povedal, ale Harry nerozoznal, kto to bol, pretože mu bzučalo v ušiach.

Žalúdok sa mu stále sťahoval, tuhšie a tuhšie, ako keby bol jednou z utierok tety Petúnie, ktorú žmýkali, a zakaždým, keď sa skrútil do menšieho uzla, ďalší obrovský nával zvratkov vybehol jeho hrdlom a von z jeho úst. Harry netušil skadiaľ to všetko pochádza. Vyzeralo to, ako keby sa vyliali galóny toho svinstva, z ktorého zostali kamene slizké.

Pošmykol sa, keď ho chytil ďalší kŕč a začal padať, ale niekto ho zachytil skôr, než pristál v tom bordeli na zemi.

Hoci Harry nevedel kto. Skôr než mohol otočiť hlavu, aby to zistil, odpadol.

--------------------------------------------------

Veľmi pozvoľna prišiel k sebe do zvuku metodicky otáčaných stránok, zvuku vytrvalého a akosi výrazného.

To samotné stačilo, aby mu napovedalo nielen, kto je s ním v izbe, ale tiež aj kde je.

Keď otvoril oči, zistil, že má len spolovice pravdu. Snape sedel na stoličke vedľa jeho postele, ale nebol v byte toho muža, ako sa domnieval. Bol vo svojej obvyklej posteli v nemocničnom krídle.

Mám poslať sovu do nemocničného krídla, aby vám pripravili vašu obľúbenú posteľ, pán Potter...

V okamihu, ako sa Harryho oči pootvorili, Snape odhodil časopis o elixíroch nabok a predklonil sa, hoci vôbec nebol tak blízko na to, aby si Harry pripadal zahnaný do úzkych.

Ale Harry si napriek tomu tak pripadal. Pripravil sa na paľbu slovných urážok, ktoré zaručene prídu jeho smerom. Snape vás niekoľkými slovami dokázal rozniesť na kopytách a keď sa vážne dostal do obrátok... Harry sa pripravil znova.

Ale Snape povedal len tri slová, a povedal ich veľmi nežne. Skoro smutne. "Ty pitomé decko."  

Harry prehltol. Predpokladal, že si to zaslúžil, pretože bol zjavne presne to. Sladkosti z ulievacích maškŕt vás nemajú vyradiť nadlho. Určite vďaka nim nemáte skončiť v nemocničnom krídle. Nebol si istý, čo sa pokazilo. "Umm..."

"Už sme hore, pán Potter?" prihnala sa madam Pomfreyová, sukne jej len tak svišťali. Uľavilo sa mu, keď vkročila vedľa jeho postele a narušila mu výhľad na Snapove tmavé upriamené oči. Harrymu sa nepáčil pocit, ktorý začínal mať, akoby ten muž dokázal vidieť priamo cez neho.

A akoby sa mu nepáčilo, čo videl.

To bolelo, hoci na svete neexistoval dôvod, prečo by malo. Harrymu bolo ukradnuté, čo si taký umastený kretén ako Snape myslí.

Hoci by bolo pekné, keby býval taký umastený ako kedysi, tvrdohlavo si pomyslel Harry.

Čaromedička zatskala, keď na jej žiadosť vystrčil jazyk. Prútikom mávala v kruhoch, keď vysielala akési kúzlo dolu jeho krkom. "No, teda. Takže potrebujete ďalší doplňovač krvi."

"Prečo by som mal potrebovať dopl-"

Prerušila jeho otázku tým, že mu do otvorených úst vsunula lyžicu pretekajúcu hustou tekutinou. Fuj. Harry s trhnutím prehltol. Mal pocit, ako by mu vo vnútri hrdla dupotal trol.

"Potrebujete ho, pretože ste skoro vykrvácali," povedala, keď prehltol tri lyžice toho elixíru.

"Nevykrvácal. Ja som -"

"Vyvracali ste značné percento objemu krvi vo vašom tele," oznámila úlisným hlasom, keď sa začala otáčať preč. "Radila by som vám, aby ste v budúcnosti čítali štítky, pán Potter."

"Štítky?"

Už odpelášila preč, takže sa Harry pozrel na Snapa. Nemal na výber.

"Riziká ulievacích maškŕt."

Ach. Takže vedel.

"Áno. Vážne to viem."

"Prestaňte s tým," podráždene povedal Harry, keď si rukou zakryl oči. "Nechcem, aby ste sa mi ponevierali v hlave."

K Harryho prekvapeniu Snape mierne sklonil hlavu, ako keby to uznal. "Harry, nepoužíval som legilimenciu. V súčasnej dobe by som ti to nedokázal urobiť, ani keby som si to prial."

"Ani keby ste si to priali," posmieval sa Harry. "Minulý rok ste moje spomienky napadali s radosťou. Chcem povedať, v piatom ročníku."

"Áno," priznal Snape, znova na neho uprene hľadel. "Využil som tie hodiny v zbytočnom pokuse vyhnať svojich vlastných démonov a aby som si vyventiloval svoj hnev na teba. Bolo to odo mňa nesprávne. Nie, horšie. Bolo to sprosté a nemám na to žiadne ospravedlnenie."

Harry na neho vypliešťal oči, úplne mu vzal vietor z plachiet. Jediná odpoveď, ktorú dokázal vymyslieť, bolo chabé: "Ale práve ste sa pokúsili ospravedlniť. Niečo o... démonoch."

"Nie doslovných," odvetil Snape.

Ak nepoužíval legilimenciu, potom vedel prekliato dobre čítať otázky v Harryho očiach. To znepokojovalo pravdepodobne viac než tá prvá možnosť, pomyslel si Harry.

"Potom akých?"

"Moje vlastné spomienky." Snape sa na neho uprene zadíval. "Teraz na nich sotva záleží. Keď znova získaš vedomie svojho vlastného ja, budeš o nich vedieť všetko. Zatiaľ by som si len prial, aby si pochopil, že voči tebe nevyužijem žiadne umenia mysle, Harry. Už nikdy."

Z toho sľubu - rovnako ako z povahy jeho hlasu Harryho striaslo. "Už nikdy?" zopakoval. "Ale len pred minútou ste povedali, že v súčasnej dobe nemôžete použiť legilimenciu."

"Hovoril som o tom uzavretí, ktoré chráni tvoju myseľ pred akýmkoľvek vniknutím."

"Je stále tam?" Harry sa zamračil. "Stále ho nedokážem cítiť."

"Neuvedomuješ si ho, ale je určite tam."

Harry si nemohol pomôcť, aby sa nevysmial. "A vy ste sa cez ňu nemohli dostať, však. Vy."

"Tie štíty sú silné dosť na to, aby zadržali samotného Voldemorta," pripomenul Snape.

Bože, ale bolo čudné počuť ho použiť to meno. Bez ohľadu na to, že to urobil viackrát než si Harry dokázal spomenúť.

"A, ako som povedal, nemám žiadne prianie zneužiť na teba znova legilimenciu, Harry," dodal.

"Dobre. Fajn, ak sme sa na tomto dohodli, potom -" Harry sa začal posúvať so zámerom vstať z postele. Ten plán mal krátke trvanie, keď dostal závrat, len čo sa posadil.

"Budeš tu až do rána," povedal Snape. "Ľahni si."

Harry si mierne rozčúlený ľahol. "Ako dlho som vôbec tu?"

"Je skoro po večeri. Nepochybne sa tvoji priatelia a brat čoskoro vrátia."

"Vrátia?"

"Samozrejme. Odišli len preto, že som ich vykázal von."

Harry cítil, ako sa mu zaťali zuby. "Na to ste nemali žiadne právo, pane."

"Práve naopak," povedal Snape, jeho vlastný hlas mierny. "Som tvoj otec." Pokračoval skôr, než ho Harry mohol prerušiť. "Taktiež pochybujem, že by si chcel, aby kvôli tebe hladovali."

"Škriatkovia im mohli niečo priniesť sem -"

"Dokonca ešte menej pochybujem o tom, že by si chcel načúvať ich rozhovoru o škriatkoch," prerušil ho Snape, keď vytiahol svoj prútik.

Harry sa napäl, hoci časť z neho vedela, že sa ho ten muž nechystá prekliať. Jediné, čo v skutočnosti urobil, bolo vyčarovanie ochrán súkromia okolo nich. "Čítal si návod vytlačený na tvojich ulievacích maškrtách?"

Harry si založil ruky na hrudi. Na to neodpovie. Ale po chvíli si začal pripadať detinsky, a nakoniec poskytol strohé potrasenie hlavou.

"Môžem sa spýtať prečo nie?"

"Pretože som ich čítal predtým."

"To je nepochybne rovnako pravdivé ako tvoje tvrdenie, že si bol navštíviť madam Pomfreyovú," zatiahol Snape. "Nie, myslím celú pravdu."

"V poriadku, fajn." Harry prudko vydýchol. "Nechcel som, aby niekto vedel, čo plánujem. Priveľa ľudí by spoznalo ulievacie maškrty, keby predo mnou pristáli. Takže som požiadal Freda a Georgea, aby mi tie sladkosti poslali v obyčajnej krabici. Teda nemali žiaden návod. Tak je to."

Sakra. Teraz si pripadal detinskejšie než predtým.

"Potom im to vyčítam rovnako ako tebe," prehovoril vážnym hlasom Snape. "Vybral si jednu z ich najnovších sladkostí, Harry. V návode je výslovne uvedené prežúvajte pomaly, aby sa elixír, ktorý vyvoláva vracanie, uvoľnil postupne. Podľa Poppyino diagnostického kúzla si ju prehltol celú a spôsobil si si predávkovanie."

"Ktoré ma prinútilo zvracať krv? Ale bola čierna..."

"Dôsledok nadmernej dávky."

Harry sa zamračil. "A skoro som z toho celého vracania vykrvácal? To je zjavne rizikový výrobok dokonca podľa štandardov dvojčiat."

"Určite ma nepotešili," hrozivo povedal Snape. "Avšak pochybujem, že by predávkovanie malo taký dramatický účinok na niekoho iného. V minulom roku sa často opakovala potreba prispôsobiť dávkovanie tvojich elixírov kvôli poškodeniu tvojho magického jadra. Vtedy som pre teba musel variť elixíry päťkrát silnejšie."

"Ale..." Harry sa pokúsil pochopiť Snapovu logiku. Pokúsil a zlyhal. "Nemal by som v tom prípade byť odolnejší predávkovaniu?"

Snape sa zhlboka nadýchol. "Nie, pretože viacnásobné opakovanie takých silných dávok v tebe vyvolalo citlivosť na isté prísady."

"Potom je to vaša chyba, že som reagoval tak zle..."

"Áno."

Ach. Harry to priznanie neočakával, pravdepodobne preto, že samotné obvinenie nebolo fér. "Nie, nie je," zdráhavo pokračoval. "Som si istý, že som extra silné elixíry potreboval, nech to bolo čokoľvek."

"Áno," znova povedal Snape. "Potreboval si."

"Takže potom..." Harry si odkašľal. "Bola to len nehoda..."

"Nehoda v najväčšej miere spôsobená úmyselne. A čo urobíš nabudúce, keď sa ti zažiada vyhnúť sa hodine Etiky so mnou?" spýtal sa Snape, oči prižmúrené.

Harry sa v skutočnosti nedostal ďalej ako k plánu s ulievacími maškrtami.

"Harry, môj chlapče. Severus, môj chlapče," ozval sa Dumbledore, keď nakráčal rovno cez kúzlo súkromia, ktoré vyčaroval Snape. Jedno švihnutie prútikom a vyčaroval ružové kreslo so žltými volánikmi. Tá vec bola taká prečačkaná, že bol zázrak, že dokázala uniesť svoju vlastnú váhu. Hoci dokázala. Predviedol to tým, že sa do nej posadil a so zjavným potešením si povzdychol. "Verím, že je všetko fajn?"

"Ak pokladáte to, že je môj syn taký neochotný so mnou tráviť čas, že si radšej vyvolá zvracanie, prečo nie," odvetil Snape, mračiaci sa, najprv na to kreslo, potom na muža v ňom. "Ospravedlnil by ste nás, riaditeľ? S Harrym sme sa práve dostávali k jadru prútika, ako sa hovorí."

"Ach, o tom veľmi pochybujem. Myslím, že tento konkrétny prútik sa skladá z dvoch jadier."

Harry sa podoprel na lakti, z čoho sa mu mierne zatočila hlava. "Nevedel som, že je to možné."

"To je metafora," povedal tvrdým hlasom Snape. "Veľmi dobre, Albus, budem spolupracovať. Čo si tak asi mohol myslieť?"

"Len to, že mladý Harry nepochybne nesie zodpovednosť za jeho rozhodnutie vyhnúť sa hodine Etike -"

Mladý Harry? Harry sa zvalil na vankúš.

"- ale že ty, tiež, si rovnako vinný."

To už je lepšie, pomyslel si Harry, keď zabudol na slová, ktoré ho rozčúlili. "To je pravda," povedal. "Ako ma niekto môže viniť za to, že nechcem byť v tej istej miestnosti ako on? V prvom rade nevie ako vyučovať, vie len ako jačať. Viete, že len mávne prútikom, aby sa zjavili návody na prípravu elixírov a potom nás nechá odpáliť sa na Mars, pretože nemáme najmenšej potuchy čo robiť, tobôž nie čomu sa vyhnúť? A potom to neustále slovné napadanie. Dokonca aj keď nenenávidí z duše vášho otca, využíva triedu tak, ako sa mačka hrá s myšou, ktorú chce zožrať a ak nenávidí vášho otca, potom môžete čakať, že dostanete nulu za dokonalú prácu, pretože mu vypadne a on povie Oj a ani nepredstiera, že to myslí naozaj, a..."

V tom Harry zmĺkol, pretože Dumbledore na neho hľadel so smutnými modrými očami, v ktorých nebola vôbec žiadna iskra. "To všetko je maximálne nešťastné, môj chlapče, áno. Severus ma veľmi sklamal, a chápem, že to, čo popisuješ, je v tvojej mysli úplne najvyššie. Ale pre mňa sú to sotva novinky. Som oveľa väčšmi skľúčený z jeho nedávnych chýb."

Fajn, to Harrymu vyhovovalo. Pokiaľ bol v problémoch Snape, čo vyzeralo pravdepodobne. "Čo teda v poslednej dobe urobil?"

 

---------------------------------------------------

 

"Albus--"

"Takže, Severus, ak budeš stále ignorovať očakávania, ktoré vkladám do vyučujúcich na Rokforte..."

"Musíme túto záležitosť prediskutovávať pred mojím synom?" Snape vyskočil na nohy, čierny habit okolo neho zavíril, ako keby oživený silou jeho hnevu. "Vážne si myslím, že tým najvhodnejším miestom na to, aby riaditeľ pokarhal člena svojho personálu, by bola tvoja pracovňa."

"Ach, rozhodne to musíme prediskutovať tu," odvetil Dumbledore. "Napokon, ty si ten, kto mi nesčítane krát pripomenul, že Harry si vedie lepšie, keď má viacej informácii než menej. Ty by si mu odoprel tento dosť poučný náhľad od tvojej povahy?"

"Áno, do pekla..."

"On si nemyslí, že mi prospeje viacej informácii," prerušil Harry. "Nedovolí mojím priateľom, aby mi povedali čokoľvek o minulom roku."

"No, to je špeciálny prípad a ty to vieš, Harry," hľadel na neho Dumbledore ponad svoje polmesiačikovité okuliare. "Pokiaľ ide o to, čo Severus v poslednej dobe vyviedol, stačí povedať, že to zahŕňa falšovanie jeho záznamov o dochádzke?"

Harry určite neočakával, že začuje toto. V skutočnosti sa na to ani nechytal. "No a?"

"Jeho záznamy o dochádzke na Etiku," dodal riaditeľ.

Vtedy mu svitlo. Harry sa pozrel na Snapa, ale nedokázal dlho zniesť ten temný pohľad. Obrátil hlavu, aby sa pozrel na Dumbledora, ktorý sedel v tom škaredom ružovom kresle.

"Čože, vy myslíte, že ma nezapísal ako neprítomného? Je to tak?"

"Ach, horšie než to, môj chlapče," veselým tónom povedal Dumbledore. "Samozrejme, zvitok o dochádzke sa vypisuje sám. Severus ho očaroval, aby klamal."

Z Harryho to vyrazilo dych. 

"Keby tak nebol urobil, oveľa skôr by som si uvedomil, že nechodíš na Etiku," povedal riaditeľ. "Uisťujem ťa, Harry, bol by som podnikol kroky, aby som situáciu vyriešil. Určite by si nemusel pokryť chodbu na treťom poschodí zrazenou krvou pri tomto absurdnom pokuse vyhnúť tvojmu otcovi."

"On nie je môj-" Harry prehltol, keď si spomenul na to, čo čítal, aby dostal nazad svoj kľúč od trezoru.

"Severus," povedal Dumbledore, otočil sa k druhému mužovi, ktorý pomaly klesol nazad do svojho kresla. "Možno budeš taký dobrý a vysvetlíš nám, prečo si sa správal takto netypicky. Dovoliť študentovi chodiť poza školu? V skutočnosti mu v takomto správaní napomáhať? Musím priznať, tentoraz sa ti podarilo šokovať ma."

Snape sa zamračil. "Musíte mi prenechať istú slobodu v tom, ako jednám zo svojím synom."

Riaditeľov hlas stvrdol. "Tvoje vysvetlenie, Severus."

"Harry sa mi chcel vyhnúť."

"A prečo pri Merlinovom mene si sa rozhodol, že urobíš najlepšie, keď mu to umožníš?"

Tentoraz Harrymu nevadilo byť centrom diskusie. Tiež chcel odpovede. Po celý čas ho prekvapovalo, že neskončil s trestom alebo niečím horším za to, že toľkokrát vynechal vyučovanie. A teraz sa dozvedel, že mu Snape pomáhal blicovať? To bolo nekonečne čudné.

Snape nič nepovedal.

"Severus," pobádal Dumbledore, hlas mal stále tvrdší a tvrdší. "Povedz mi to. A áno, pred Harrym."

Na to Snape vzhliadol, čierne oči sa mu leskli. "Harry potreboval čas a mňa napadlo, že najlepšie bude poskytnúť mu ho. Lepšie než sa mu ešte väčšmi odcudziť, Albus."

"Áno, chápem, ako sa to mohlo javiť tebe," pomaly prehovoril Dumbledore. "Ale to nevyjde, Severus. Jednoducho nevyjde. Vieš dokonale dobre prečo." Riaditeľ sa otočil k Harrymu. "Môj chlapče, musíš mi veriť, keď poviem, že chápem, že si zmätený. Napriek tomu to neospravedlňuje ten nehanebný spôsob, s akým zaobchádzaš s našou vecou. Ospravedlnil som ťa z Elixírov za predpokladu, že budeš samozrejme navštevovať Etiku."

Harry si zahryzol do pery. "No... nikdy som nepovedal, že tam chodiť budem. Len som vás nechal myslieť si to."

A to bolo od neho viac než len trochu slizolinské, všakže?

Harry striasol tú myšlienku. "Ale už to prasklo. Takže si to vyjasnime. Nebudem chodiť na Etiku, v poriadku?"

"Nie, samozrejme, že to nie je v poriadku," rozhodne povedal Dumbledore. "Chodiť na ten predmet sa vyžaduje od všetkých siedmakov, a v tvojom prípade neurobím žiadnu výnimku."

"Ale ja nedokážem zniesť -" Harry sa ospravedlňujúco pozrel na Snapa. "Prepáčte, dobre? Ale nedokážem to, a to, o čom sme hovorili minulú noc... to pre mňa nič nezmení."

"Chápem," vážne prehovoril Snape.

"Nezáleží na tom, či dokážeš vystáť profesora Snapa alebo nie," odvetil Dumbledore, jeho prísny hlas teraz namierený na Harryho. "Súčasťou dospievania je naučiť sa pracovať s ostatnými napriek takýmto ťažkostiam. A v mene vojnového úsilia, Harry, potrebujem, aby si urobil to, čo som žiadal."

"Etika nemôže byť taká dôležitá..:"

"Môže, a o tom sa nebudeme baviť."

Harry sa pokúsil predstaviť si hodinu so Snapom a uvedomil si, že prepadáva myšlienkam o tom, čo sa stalo ten jediný raz, kedy sa pokúsil od svojej nehody zúčastniť sa Elixírov. Dobre, to, čo sa stalo predtým, než sa jeho myseľ pokúsil znásilniť Voldemort. Ten hnev, tá zúrivosť... to, ako skončil v nadávkach a povedal Snapovi, aby si nasral na meniačik (cz: mutáček)  

Skrátka vedel, že by sa to stalo znova. Dokázal zvládnuť byť k Snapovi zdvorilý na chodbách či dokonca vo vlastnom byte toho muža, alebo dokonca tu v nemocničnom krídle, ale v akejkoľvek situácii učiteľ/žiak by sa všetky tie staré, škaredé spomienky na zlé zaobchádzanie vzopäli, aby ho zaplavili a on by znova skončil  kričaním a nadávaním, kvôli čomu by ho Hermiona nenávidela, Draco by ním pohŕdal... bol by zo seba urobil atrakciu, ako keby nestačilo byť zasraným človekom trpiacim amnéziou, ktorý kedysi čaroval v parselčine.

"Nemôžem," tupo povedal, zdvihol oči, ktoré mu pripadali mŕtve v jeho vlastnej tvári.

Snape sa predklonil v kresle, vyzeral, ako keby sa chcel zdvihnúť, ale ovládal sa. "Prisahám na Merlinov vlastný prútik, Harry, nebude to rovnaké, ako to bolo predtým. Moje vyučovanie nepochybne stále vyžaduje obrovské zlepšenie, ale už ho viacej nevyužívam ako príležitosť na ponižovanie študentov."

Ha, to tak určite. Bez ohľadu na to, že na tej jednej hodine, ktorej sa Harry zúčastnil, to vážne nerobil. "Ani na Chrabromilčanov?"

Uvedomoval si, že je jedovatý, ale nedokázal sa zastaviť. Bolo to, ako keby v jeho vnútri bolo nejaké zranenie a bolo príliš hlboké, aby sa dalo ignorovať.

"Môj vlastný syn," potichu prehovoril Snape, predklonil sa ešte viacej, "ktorého som si vybral za syna, je Chrabromilčan."

Harry sa striasol z tej náklonnosti, ktorú dokázal vycítiť v mužovom hlase. A ak ju dokázal počuť on, nedokázal si ani predstaviť, ako to znelo pre riaditeľa. "Ale nechcete, aby som bol Chrabromilčanom. Viem, že to nechcete. Spravili ste zo mňa slizolinského prefekta -"

Snape nadvihol obočie. "Myslím, že by profesorka McGonagallová musela niečo povedať, keby som sa pokúsil ustanoviť chrabromilského prefekta, Harry. Ale áno. Udelil som ti čestné miesto v Slizoline a urobil som to vedomím, že si tiež Chrabromilčan."

Harry to všetko odbil. Nebol si ani istý, prečo to vytiahol. Napokon, slizolinčania boli tými, čo robili z rivality medzi fakultami takú veľkú vec. "To nie je vami," nakoniec povedal. "V poriadku? Mohli by ste byť tým najskvelejším učiteľom a... hm, otcom, na celom svete a nebol by to žiaden rozdiel. Stále nedokážem vydržať byť s vami v triede. Nenúťte ma." Náhle si spomenul, že Snape nebol tým, s kým si mal robiť starosti. Snape ho nechával vynechávať hodiny, hoci si Harry stále nemyslel, že skutočne chápe prečo. Nie, tým, koho musel presvedčiť, bol Dumbledore.

"Vo štvrtok sa zúčastníš Etiky alebo ťa z toho predmetu vylúčim," povedal riaditeľ s pohľadom upreným rovno na neho. "Musím ti pripomínať, že len tí študenti, ktorí sú zapísaní na etiku, dostanú povolenie zložiť MLOKy?"

Sračky, sračky, sračky. "Nemôžem byť len zapísaný a nechodiť na ňu? Koniec koncov sa nevyžaduje, aby som ten predmet zvládol. Viem to. Overil som si to. Takže... len ma nechajte zapísaného na zozname. Nemôžem mať individuálne štúdium?"

Ku koncu prosil a uvedomoval si to. Tiež mu bolo jasné, že je to zbytočné.

"Nie, nemôžeš. Keď som súhlasil, že vynecháš Elixíry, Harry, bolo to čiastočne preto, že si bol v práve, keď si požadoval, aby som sa k tebe správal ako k akémukoľvek inému študentovi v podobnej situácii. Teraz nemôžeš namietať, že znova dodržiavam tú istú zásadu. Nikto v tvojom ročníku nebol z etiky ospravedlnený. Ani ty nebudeš."

"Stále by som mohol ísť so svojimi sťažnosťami do novín -"

"Ale teraz budú znieť malicherne," odvetil Dumbledore. "Teraz požaduješ špeciálne zaobchádzanie. Harry, vážne, upokoj sa, aby si dokázal uvažovať ďalej než po svoj odpor k Severusovi."

Snape sa strhol, potom zotrel z tváre všetky výrazy.

"Pozrite, ja sa snažím. Vážne snažím. Pokúšam sa ho ušetriť svojich... pokúšam sa ho šetriť a to je to jediné, čo v tomto okamihu dokážem zvládnuť. Nútiť nás dvoch byť spolu je zlý nápad, profesor Dumbledore."

"To je škoda, pretože tvojím trestom za trojnásobné vynechanie Etiky sú tri hodiny po škole s profesorom Snapom. Ale nie je potrebné sa hnevať. Bude to večer, Severus. V tvojom byte, a bez obáv pozvi Draca, ak to vyvolá lepšiu spoločenskú atmosféru."

"Ale- ale-" zavrčal Harry. "To nie je fér! Draco ma už tam dole pozýval na večeru!"

"Vážne?" Snapove nosné dierky sa rozšírili. "Porozprávam sa s ním. Povedal som mu, aby na teba netlačil."

"A tvojím trestom za falšovanie školských záznamov, Severus, bude dozor nad troma stretnutiami Dobrovoľnej asociácie. Myslím, že sa to bude celkom hodiť."

"Riaditeľ, vážne nemyslím-"

"To je ten problém."

Harrymu poklesla sánka. Určite ho nikdy nenapadlo, že začuje niekoho o Snapovi povedať, že je... no, hlúpy.

"Albus!" vyprskol Snape, jeho sinavá pokožka vyzerala choro, keď sa pod ňou objavil príval ružovej.

Dumbledore sa postavil. V tejto chvíli vyzeral menej ako starý otec a viac ako mocný čarodejník, ktorým bol. "Vezmi do úvahy dôkazy, Severus. To, že si umožnil Harrymu vyhýbať sa ti ani jednému z vás neprospelo. Budeš s ním zaobchádzať ako so svojím študentom, keď už nie ako so svojím synom a to je koniec tejto záležitosti."

"Najviac by mal potešilo jednať s ním ako so svojím synom," vybuchol Snape. "Ako sa opovažuješ naznačovať niečo iné?"

"To si ty, kto to naznačil. Nedokážem si predstaviť, že by Severus Snape, ktorého poznám, dovolil svojmu synovi vynechať niekoľkokrát hodinu bez jediného dôsledku."

"Existujú poľahčujúce okolnosti."

"To je možné," odvetil Dumbledore, keď uprene hľadel na Snapa. Pri ďalších slovách mu črty zjemneli. "Viem, že to myslíš dobre, Severus, a že Harry nie je jediný, kto tápe v neistote -"

Pri tom Harry prižmúril oči, ale nikto mu nevenoval pozornosť.

"- ale jednako, postupuješ ako čarodejník bez prútika, môj chlapče. Na konci minulého roka som povedal Harrymu, že ťa nemôže považovať za otca bez toho, aby s tebou ako s otcom jednal, dokonca aj keď je to kvôli minulosti nepríjemné. Premýšľaj o tom, Severus."

"Riaditeľ -"

Dumbledore zdvihol ruku. "Ešte jedna vec, Severus. Prijmem niekoľko dodatočných opatrení ohľadne tvojich zvitkov o dochádzke. Ak sa ich znova pokúsiš upraviť, uisťujem ťa, že sa to dozviem."

Snape sa zosunul do kresla a prikývol. Dumbledore mu prikývnutie opätoval jedným ráznym pohybom, a potom položil ruku Harrymu na plece. "Čoskoro sa uzdrav, môj chlapče."

S tým odkráčal z nemocničného krídla, jeho krikľavý habit poletoval, ako keby chcel dokázať, že Snape nie je jediný, kto vie, ako sa robí dramatický odchod.

Harry si vzdychol a zatvoril oči, myseľ mu uháňala, keď sa pokúšal rozobrať Dumbledorove slová a nájsť nejakú možnosť ako obísť podmienku dochádzky na etiku. Žiadna neexistovala. Ale možno by sa mu mohlo podariť presvedčiť Snapa, aby ignoroval jeho tri tresty.

"Viete, ako ste povedal Dracovi, aby na mňa netlačil?" Harry si odkašľal. "No... riaditeľ sa nedozvie, či som naozaj šiel trikrát dole na večeru, však?"

Snape mu venoval to najminimálnejšie pokrčenie plecami, jeho plecia sa sotva pohli. "Mám podozrenie, že sa postará, aby sa to dozvedel."

Harry na neho zazrel, tá odpoveď sa mu nepáčila a ešte menej sa mu páčil pocit, že je v pasci. "Pozrite, ak vážne máte taký záujem, aby ste si ma neodcudzili, potom si myslím, že budete len šťastný, ak ma uvoľníte zo zopár trestov..."

"Netvrdil by som, že som šťastný z hocičoho z tohto," sucho odvetil Snape.

"Viete, že som to takto nemyslel," vyprskol Harry. "Len som myslel, že ste mi dovolili vynechať vaše hodiny a vynechanie trestu nie v porovnaní s tým nič moc."

"Ani to nie je zaobchádzaním s tebou ako so synom."

Harry zazeral. "Obom nám je jasné, že ja nechcem, aby ste so mnou zaobchádzali ako so svojím synom."

"Mládež často chce veci, ktoré pre nich nie sú správne alebo dokonca prospešné. Ak sa budeš chcieť prebehnúť nahý po Veľkej sieni, mám ti tiež umožniť, aby bolo po tvojom?"

"Nie - áno," vybuchol Harry. "Ja by som niečo také hlúpe nechcel."

"Nie, samozrejme, že nie." Ten sarkazmus bol mierny, ale stále prítomný. "Ty by si sa nechcel, napríklad, zahrávať s tým, že sa necháš vyhodiť z predmetu, ktorý sa požaduje, aby si splnil svoj životný cieľ stať sa aurorom."

Harry sa zamračil. "To nie je to isté. A vy ste ten, kto mi to umožnil."

"Pretože si to chcel." Snape pokrútil hlavou. "A teraz chceš vynechať trest. Už chápem, že som mal zobrať do úvahy viac než len tvoje potreby. Namiesto toho som im umožnil zamiešať sa to mojej zodpovednosti ako tvojho otca."

"Vy nie ste v skutočnosti môj otec! Nie teraz, nie po -"

Snape zovrel päste na operadlách kresla, jeho tvár vyzerala ako tvár muža, ktorý kráča na svoju vlastnú popravu. Počkal, jeho tmavé oči upriamené na Harryho, ale potom nakoniec zachrčal jediné ostré slovo. "Áno?"

"Neviem," frustrovane povedal Harry. "Je tu... je tu niečo. Viem, že je. Klamali ste mi. Alebo ste ma zradili. Toľko viem, ale... nedokážem si spomenúť. Pokiaľ by ste mi kurva niečo konečne nechceli vysvetliť?"

"Jazyk," pokáral ho Snape.

"Ako keby na jazyku záležalo! Mám ho v riti a -"

"Jazyk!" zareval Snape. "Odteraz sa budem chovať, ako by sa otec chovať mal! Budem s tebou zaobchádzať správne, či to oceňuješ alebo nie!"

"Seriem na vás!" zavrčal Harry. "Alebo pretože viem, čo si myslíte o rešpekte, možno by to malo byť seriem na vás, pane!"

Snape sa dlho, zhlboka nadýchol a prehovoril väčšmi vyrovnaným hlasom. "To budú štyri tresty, Harry. A ty sa ich zúčastníš, o tom nepochybuj. Skončil som s tým, aby som vychádzal v ústrety tvojim prianiam zničiť všetko dobré, čo sme spoločne vybudovali."

Harry sa pretočil nabok, chrbtom k Snapovi, tak nahnevaný, že sa hnevom až triasol. Nevedel, čo urobí. S Etikou, s vyhliadkami na niekoľko večerí so Snapom, so všetkým. "Choďte preč," po chvíli zamrmlal. "Len... choďte preč."

"Neodídem. Som otec, ktorý navštevuje syna v nemocničnom krídle. Albus mal pravdu."

Harrymu sa podarilo, ale len tesne, znova mu nepovedať, aby sa dal vypchať. Zatvoril oči, nadychoval sa a vydychoval, počítal do desiatich a potom do stovky, ale nepomohlo to. Bol na konci skrátka rovnako nahnevaný ako predtým, ale keby o tom niečo povedal, asi by si vyslúžil piaty trest. A šiesty.

No, ak sa Snape chystá byť takýto, potom sa s ním Harry vôbec nebude rozprávať.

A basta.

Začul zamrmlať zaklínadlo a na chvíľu ho napadlo, že Snape musí byť na odchode; prečo by inak rušil kúzlo súkromia? Ale nie, ukončil ho, pretože tu zase pobehovala madam Pomfreyová s lyžicou v ruke. Harry ju zbadal, len čo sa znova prevrátil na chrbát.

Takmer ten liek odmietol, nech to bolo čokoľvek. Keby zostal chorý, mohol by zostať v nemocničnom krídle a vyhnúť sa Snapovi... až na to, že nemohol. Snape by ho skrátka navštevoval tu, či by to ho tu Harry chcel alebo nie.

Ako to robil práve teraz. Znova zdvihol svoju knihu a otáčal stránkami, z času na čas zaletel pohľadom k Harrymu.

Harry znova v zúfalstve zatvoril oči a pokúsil sa priať si byť na inom mieste.

Tlmený hlas prerušil jeho sústredenie. "Profesor? Harry spí?"

"Myslím, že nie, slečna Grangerová."

Harry roztvoril jedno oko, len sotva a zbadal, že je tu tiež Ron, jedna ruka prehodená okolo Hermioniných pliec. Draco sa mu ocitol vo výhľade o chvíľu neskôr.

Na to sa Harry posadil a pripravil sa. Nevedel, ako veľa vedeli o príčine, prečo je taký chorý. "Ahojte."

"Ach, Harry," prihnala sa k nemu Hermiona a chytila ho za ruku. "Cítiš sa úplne v poriadku?"

"Trochu pod psa, v skutočnosti -"

"Máš šťastie, že to nebolo horšie. Ulievacie maškrty, Harry! No tak!"

Jej hlas napovedal, že voľačo také robia druháci. Čo asi robia, domnieval sa Harry.

"Vidím, že si v dobrých rukách," Snape sa postavil. "Zajtra večer sa uvidíme na večeri v mojom byte. Draco, ty si tiež pozvaný. Dobrú noc, Harry."

Harry tuho zovrel pery a neodpovedal. So Snapom sa nerozprával.

Snape na to nič nepovedal, hoci nadvihol obočie, ako keby mu to poskytlo podnet k premýšľaniu.

Harry si vydýchol úľavou, keď bol preč, ale tá úľava nemala dlhé trvanie. "Tak toto bolo detinské," zatiahol Draco, keď prikročil bližšie.

"Drž zobák."

Draco si povzdychol. "Tiež som bol taký plný nádeje, keď otec povedal, že prídeš na večeru. Prečo si súhlasil, ak si stále taký nahnevaný?"

"To nie je večera, to je trest. Prikázal to Dumbledore."

"Napadlo mi, že som v tom kresle zazrel jeho prácu." Draco sa otočil k Hermione a rukou mávol v elegantnom geste. "Nechcela by si sa posadiť? Vyzerá aspoň pohodlne."

Hermiona pokrútila hlavou. Medzitým sa Ron dajako predral vpred, skoro pri tom odstrčil lakťom Draca z cesty. "Ako dlho budeš v nemocničnom krídle?"

"Len cez noc."

"Moji bratia -" Ron pokrútil hlavou.

"Nebola to ich chyba. To, že som ochorel, je skôr zhoda okolností. Som precitlivený na určité dávky prísad, to je všetko."

"Rozhodnúť sa uliať sa z hodiny nebola zhoda okolností, Harry," vážne prehovorila Hermiona. "Čo musíme urobiť, aby sme ťa presvedčili, že by si mal chodiť na Etiku?"

"Nič," nevrlo odvetil Harry. "Už sa jej nezbavím. Dumbledore práve pohrozil, že ma z nej vyradí, ak znova vynechám hodinu. A to by znamenalo, že nebudem môcť zložiť MLOKy. Šťastní?"

"Ach, Harry..."

"No, aspoň jedna dobrá vec z toho vzišla," povedal Ron, keď sa posadil na kraj Harryho postele. "Madam Pomfreyová ťa musela vyliečiť pre metlobal, há?"

Harrymu chvíľu trvalo, kým mu došlo, o čom hovorí. Potom pozrel na ľavú ruku a uvedomil si, že obväz, čo nosil, chýba.

"Ach," naťahoval čas. "Hm, áno. To je pravda. Ona, hm -"

Nedokázal to urobiť. Ten výraz na Ronovej tvári plný očakávania bol na neho skrátka príliš.

"Vôbec som nemal zranené zápästie," nešťastne povedal Harry, zažmurkal, keď uhol pohľadom. Ale tam bol Draco, už sedel v tom ružovom kresle. Harry sa rýchlo pozrel na druhú stranu. "Len som sa pokúšal vyvliecť z metlobalu. Prepáč."

"Pokúšal..." Ron bol chvíľu ticho. Keď prehovoril, jeho slová boli drsné. "Harry, povedal som ti, že sa nemusíš vrátiť tak skoro po tom, čo ťa zasiahla dorážačka. Ak si potreboval viacej času, len oň stačilo požiadať. Nemusel si... mi klamať."

"Nechcel som o tom hovoriť," zašepkal Harry.

"Je pochopiteľné, že budeš práve teraz zmätený, Harry," ozvala sa Hermiona, ktorá sa pohla vpred, aby ho poťapkala po ruke, presne tam, kde kedysi býval ten obväz.

"Nie som zmätený. Ja len... ja len..." Harry silno zovrel oči, toto neznášal. Ale možno doktorka Milá mala v tomto jednom pravdu. Mal by priznať svoj problém ľuďom, ktorým dôveruje.

A Harry vedel, že dokonca ani Draco si z neho nebude robiť žarty. Alebo keby robil, bolo by to oveľa neskôr, keď už by ten problém bol dávno vyriešený.

"Mám problémy s výškami. Vlastne nie z výškami. Len s lietaním vo výškach. Nepamätám si, že ma zrazili z metly, ale nejaká moja časť zrejme vie, že sa to stalo." Harry otvoril oči a pozrel sa na Rona. "To je to, čo sa mi vtedy stalo počas Kaslovovej finty. Stratil som odvahu. Ak ma chceš posadiť na lavičku, pochopím to."

Ron prižmúril oči. "Chceš, aby som ťa posadil na lavičku?"

"Nie, ale aký úžitok je zo stíhača, ktorý..."

"To sú totálne kraviny," vložil sa Draco. "Ľutovanie ti nesedí, Harry, vôbec nie. Jasne potrebuješ tréning navyše, aby si sa znova cítil vo výškach v pohode a kto je na to lepší než ďalší stíhač? Prestaneme sa tak veľa stretávať v Núdzovej miestnosti a namiesto toho pôjdeme na ihrisko a ja ťa cez to dostanem."

Znel, ako keby to bolo jednoduché. Ale na niečo zabúdal.

"Ja som v chrabromilskom tíme, Draco."

Draco sa predklonil v kresle. "Áno, ale ak si myslíš, že nechám svojho brata báť sa výšok len preto, že by mi to poskytlo výhodu v zasranom metlobalovom zápase, potom..." Jeho oči sa ešte viac roztvorili, odrážali pochybnosti. "To si si vážne o mne nemyslel, že nie?"

"Tak som to nemyslel." Harry si vzdychol. "Len si myslím, že by mi mal Ron pomôcť vrátiť moje lietanie na správnu cestu. Napokon, on je kapitánom môjho tímu. A... no, bez urážky, ale svojmu týmu by si neprospel, keby si pomáhal zlepšiť sa súperovmu stíhačovi."

"Postupoval by som správne pre vojnu! Schopnosti na metle sú dobré na viac než len metlobal -"

"Správne," povedal Harry, keď sa rozhodol. "A ja na nich budem pracovať s Ronom."

Draco sa tváril mierne pobúrene, ale Hermione sa podarilo všetko zľahčiť. "To je dokonalé, Harry. S Dracom môžeme presunúť svoj čas štúdia na tie hodiny, kedy s Ronom budete spoločne pracovať."

Harry sa usmial. "Takže potom je to dohodnuté."

"Nepredpokladám, že by niekoho napadlo opýtať sa mňa," Ron sa zaksichtil.

"Všetci vieme, že chceš pomôcť Harrymu," odvetila Hermiona.

"A ty si môj metlobalový kapitán," dodal Harry. "Ale spýtam sa, ak chceš. Chcel by si mi pomôcť prekonať môj problém s lietaním?"

Ron sa usmial. "Samozrejme, kamarát. Mal si večeru? S Hermionou zídeme do kuchýň a zoženieme ti niečo, čo máš rád."

"Hm... hamburger? S hranolkami a..."

"Pomarančovým džúsom," dodal Draco.

To znelo dobre. "Áno, s pomarančovým džúsom," zopakoval Harry.

Keď jeho priatelia odišli, Harry sa otočil k Dracovi. "Vďaka, že si sa postaral o ten obväz. Ako sa ti to podarilo?"

Draco pokrčil plecami. "Stiahol som ho hneď potom, ako ťa Severus položil na posteľ. Predpokladal som, že nechceš, aby madam Pomfreyová strkala nos do tvojho zranenia, nech to bolo čokoľvek. Hoci, keď teraz viem..."

Harryho striaslo z naznačenia, že ho Snape niesol cez celý hrad. Snape. Harryho niesol aj predtým, samozrejme... ako keď mu Voldemort napadol myseľ počas Elixírov, a vyvolal Harryho kolaps, ale toto bolo akési iné.

Možno preto, že ak sa študent zrúti na Elixíroch, je vážne na Snapovi, aby pomohol. Ale tentoraz bol Harry na chodbe, ale Snape mu stále pomohol.

Harry o tom nedokázal premýšľať.

"Ron mi pomôže s problémom s mojím lietaním," povedal Dracovi, keď si založil ruky na hrudi.

Draco naklonil hlavu nabok. "No... vieš, že by ti mohla pomôcť viac než jedna osoba."

"Áno, ale chcem, aby mi s týmto pomohol Ron." Harry nadvihol plecia. "Bez urážky."

"Ale ja chcem niečo pre teba urobiť!"

Draco znel tak mrzuto, že sa Harry uškrnul. Keď odpovedal, stlmil svoj hlas. "Už niečo robíš, spomínaš si? Robíš jedinú vec, ktorú nikto iný nebol ochotný urobiť."

Presne ako Harry vedel, že to urobí, Draco sa začal pyšne nafukovať.

"A ak chceš urobiť ešte niečo iné," dodal Harry, mysliac, že môže, "mohol by si sa porozprávať so Snapom a zistiť, či ho nedokážeš presvedčiť, aby ma uvoľnil z tých hlúpych večerných trestov..."

"Ach, nie. Ten nápad sa mi páči."

Harry od neho očakával, že také niečo povie, ale stále sa mu nepáčilo, že to počul. "Ničomu neprospejú."

"Možno prospejú."

"Nie," povedal Harry. "Je to ako tie prísady do elixírov. Musel som z niektorých mať minulý rok príliš veľa a teraz ich ledva dokážem tolerovať. Ani neviem, ako dokončím Etiku."

"Ach, Etika je úchvatná. Celý predmet je založený na príbehoch, ktoré ťa vyzývajú, aby si premýšľal o tom, čo je správne a prečo je to správne. Želám si, aby som vyrastal s otcom, ktorý by premýšľal o takýchto veciach -"

"Je čas nechať pána Pottera odpočívať," prehovorila madam Pomfreyová, keď sa prihnala k nim. "Von, von!"

"Ale ja som rodina!"

Harry sa skoro zachichotal nad tým, ako rozhorčene to Draco povedal.

"Potom by ste mali vedieť, že je chúlostivý a potrebuje odpočívať, pán Snape."

"Hej!" namietal Harry. "Ja nie som chúlostivý!"

"Nemôžem zostať ešte pár minút, len kým mu nedonesú jeho hamburger?"

"Hamburger!" Madam Pomfreyová znela pobúrene. "Zo všetkých absurdných vecí, ktoré sa dajú zjesť na podráždený žalúdok! Nie, nemôžete zostať." Otočila sa k Harrymu. "A vy ste tento večer na nemastnej, jednoduchej diéte. Môžete si dať ryžu varenú v hovädzom vývare s jablkovým pyré ako zákusok. Teraz sa rozlúčte so svojím bratom."

Ponáhľala sa k letaxu, asi aby zariadila to jedlo.

Harryho striaslo. "Ryža a jablkové pyré, fúj."

"Po tom kúsku si to zaslúžiš." Draco náhle schmatol jeho ruku a zovrel ju, tak silno, že sa Harry strhol. "Toto mi už znova nerob. Nikdy mi to už znova nerob. Vyhnúť sa otcovi nestojí za tvoj život."

Harry prehltol. Vôbec nepredpokladal, že sa bude cítiť vinne. "Nevedel som, že takto zareagujem."

"Neurob nič iné podobne absurdné." Draco ho stisol znova, ale nie tak silno. "V poriadku?"

Harry aj tak nevidel možnosť ako sa vyhnúť etike. Nie hneď. "V poriadku," zamrmlal.

"Zoberiem ťa v tom za slovo."

"Stále ste tu, pán Snape?" spýtala sa čaromedička svojím najnahnevanejším hlasom. "Povedala som von!"

Draco naposledy stisol Harryho ruku a pustil ju. S mávnutím sa madam Pomfreyovej uklonil, ako keby jej formálne oznamoval svoj odchod, ale potom sa otočil a odišiel.

"Dáte si svoju večeru a potom pôjdete spať," povedala Pomfreyová.

"Môžu tu moji priatelia zostať, kým nezjem ten hamburger?"

"Určite nie." Pomfreyová potiahla nosom. "Neprídu. Zastihla som ich v kuchyniach."

Znela, ako keby ich prichytila pri niečom zlom. Ale na druhej strane ona považovala ryžu a jablkové pyré za dobré jedlo.

A Harry bol hladný, krucinál.

Do jeho mysle vstúpila mihotavá myšlienka, ako séria spomienok tancujúca vo vetre. Stôl pre troch, jedlo za jedlom zjavujúce sa odnikiaľ, občas to isté, občas iné pre každú osobu... Harry kľačal pred letaxom a vhadzoval prášok... dokázal si objednať čokoľvek chcel na raňajky, obed a večeru...

Juj. Očividne bývanie so Snapom nebývalo úplne zlé.

Ale to neznamenalo, že sa Harrymu bude páčiť mať večeru v žalároch. Nebude, a basta.

Nebude mať radosť z času stráveného so Snapom. Nikdy. Už nikdy.

0 Komentáře


Nejnovější komentáře